Hmla, či tma vedia človeka dostať.
Niekedy je čarovné vidieť iba časť skutočnosti.
Vidieť iba to, čo je najbližšie, iba v obrysoch, náznaky.
Náhle prekvapenia z priblíženia, či vynorenie nečakaného pohľadu.
Je to ako hľadať skryté, ako byť osamelý.
Ako sám život, ktorý sa v hmlách vynára tesne pred nosom.
S nečakaným prekvapením postavený pred hotovú vec.
Nevidíme hlbšie do života, stojíme, a on prebieha cez nás.
Nepoznáme jeho cesty, nevieme, nechceme, niet na to čas.
Ibaže by niekto rozohrial zrnko túžby v sebe.
Rozcítil by potrebu poznať toho viac.
Prebudil tým skryté sily v sebe.
A v spoznávaní urobiť prvý krok.
Potom sa všetko zmení, sám si zvolí cesty svojej smer.
Poznajúc a poznávajúc z obete na pána vyrastie.
Modeluje život, vyberá si osud, iba tak môže byť tvorstva pán.
fotoinšpirácia: Nová Baňa/ Záhrb/ Kalvária a Šibeničný vrch
