Z dediny Brehy, ktorá bola v minulosti známa z rozhlasových hlásení o stave hladiny rieky Hron, vedie cesta, ktorá prechádza skrz juhozápadný hrebeň Štiavnických vrchov na druhú stranu neďaleko Pukanca.
Tam, kde táto cesta dosahuje svoj najvyšší bod, križuje ju modrá hrebeňová turistická značka. Južným smerom sa ňou zakrátko dostaneme na miesto zvané Krížny buk, kde je križovatka so zelenou.
Krížny buk už dožil, na jeho kmeni vidno že toho už zažil dosť. Pol metra nad horným okrajom fotky je kmeň odpílený.
Pochvíli turistický chodník opúšťa pohodlnú cestu a zvrtáva sa priamo nahor rúbaniskom. Vďaka dôslednej činnosti drevorubačov sa nám otvárajú krásne pohľady do jadra Štiavnických vrchov.
V diaľke vidíme aj dominantu Sitno s priblížením pomocou zamerania kurzora na obrázok.
Nad rúbaniskom v pôvodnom lese si môžme ešte prečítať časť smerovky, ktorá nám symbolizuje víťazstvo prírody nad turistikou.
Chvíľu sme šli označeným smerom, ale porazení prírodou zo zarasteného a zoskalnatelého chodníka sme sa vrátili späť.
Cez ešte neolistené konáre stromov sme zbadali strechy a veže Pukanca.
Priesekom v lese sme sa rozhodli vystúpiť na vrchol kopca. Roztápajúci sa veľkonočný sneh stekal po hladkých kmeňoch bukov k zemi.
Vrchol strážil dobre vyvinutý mohutný buk, konzumne, pardón - komerčne vyzretý.
Aj tu na vrchole sa potvrdilo, že si tu príroda robí čo chce. Nabudúce, za niekoľko desaťročí sa z tabuľky nedozvieme do akej nadmorskej výšky sme sa to dostali.
Stromy si tu rastú len tak, podľa vlastnej ľubovôle. Toto je prípad, keď z jedného koreňa vyrastá šesť kmeňov. Podobných prípadov som tam uvidel neúrekom.
Mnohé stromy sa od koreňa rozdeľovali, iné sa naopak vo výške znovu spájali.
Na záver sa nám cestou dolu rúbaniskom ešte raz ukázalo Sitno osvetlené slabým večerným slnkom.
Poznámka pre turistov:
Podľa situácie, ktorú sme videli na rázcestí Krížny buk je pravdepodobné, že zelená značka v úseku od rázcestia po križovanie s asfaltkou smerom na Chlm a Rudno je ťažko priechodná kôli ťažbe dreva.
