Uprostred lesa sa náhle objavia pred očami okoloidúceho. Teraz v zime, pomedzi holé konáre stromov, sú vidno už aj z turistického chodníka. Keď zároveň aj svieti slnko, ako vtedy keď som tadiaľ šiel, ich žiarivosť v mohutnosti nezadržateľne pritiahla môj zrak.
Sila, veľkosť, postoj, postroj, pohyb, vážnosť a organizovanosť, ktorá mi udrela do očí nasvedčuje tomu, že cesta a poslanie jazdcov aj s ich sprievodom je vážne a naliehavé...

















Jazdci sú však z iného "cesta" ako my, z iného miesta a iného toku času.
Vidíme iba drobný úsek a chápeme len zlomky z reality svetov.
Je čas stíšiť hlas, otvoriť srdce a učiť sa, ako chápať viac.