Históriu tam dnes nemožno vidieť priamo, ale presvitá niekde medzi radmi starých vinohradov, v chlade pivníc a v práci vinohradníkov. Každý kúsok vinohradu má svoje osobitné čaro dané polohou, spôsobom pestovania, starostlivosťou a prípadnou nehnuteľnosťou postavenou na jeho okraji. Podobne ako sa medzi sebou odlišujú individuality ich majiteľov, tak sa aj navzájom líšia ich vinohrady.
Prechádzka týmto krajom tak ponúka množstvo zaujímavých pohľadov a stretnutí.
Na veľkonočnú sobotu sme si urobili prechádzku vedúcu ako veľký oblúk od kostola sv. Egídia hore cez skupinu vinohradníckych domčekov až po kaplnku sv. Urbana postavenú pod veľkým dubom.
Tam sme si urobili "základný tábor", odkiaľ sme vystúpili na vrch Klíča, ktorý je chránenou rezerváciou teplomilného rastlinstva. Cestu späť dole do dediny sme si nechali poradiť od domácich. Po nenápadných chodníčkoch sme zhora prišli k typicky vinohradníckej uličke po jednej strane lemovanej radom pivníc, zvonka vyzerajúcich ako malé domčeky, častokrát aj s nadstavbou, ale v útrobách vysekaných až do skalného masívu.
Teraz tam vládlo ticho a kľud podobne ako medzi zrelým vínom čakajúcim v sudoch. Hneď som si ale vedel predstaviť ten živý ruch niekedy v septembri - októbri, pri kvasení nového vína.
Možno sa tam niekedy vtedy vrátime.
