((vyl1))




Vyletel vták
nad hory,
vysoko.
Slobodou krídiel
objal vzduch
široko.
Príťažlivosti zeme putá,
rozpadli sa v prach,
keď roztvoríl svoje krídla,
nepoznajúc strach.
((flaw))




Hore tam pod slnko vták,
vyletel slobodný.
Zakrúžil pod hrejivým tak,
v zobáku vysmiaty.
Hej Janko, pozri tam,
na krídla široké
v žiare lúčov slnečných
príjemne zohriate.
Nie je ako Ikaros,
ten, ktorý má dlhý nos.
odvekov rozbitý.
((vyl2))




Preletel nad hory,
nad bralá Rozsutca,
a potom zvrtol sa,
rovno tam, do Turca.
On je vták, však janko.
ľahko je mu vzduchom lietať.
Keď my chceme k Rozsudcu,
po skalách sa budem liepať.
Nebuď smutný z toho, dieťa!
Každý tvor tú svoju cestu má.
Jeden lieta, druhý liepa,
ale prejsť ňou každý má.