((befaithful))
Prežil som jeden krásny jesenný deň v tomto sade oberaním ovocia. Nezabudnuteľný pocit, modrá obloha s príjemne teplým slnkom, tráva so zbytkom krištáľovej rannej rosy a všade naokolo stromy ovešané ovocím. Ticho, pokoj a vôňa jabĺk.
Pripomínalo mi to zázračnú rozprávkovú krajinu, ako miesto pre vyčerpaného pútnika na odpočinok a osvieženie, kde len tak, bez požiadaviek, viseli okolo hlavy sladké plody a nečujne sa ponúkali, aby ich obrali ruky človeka. Ponúkali sa ako dar od prírody človeku bez nároku na protihodnotu.
A to je čisté, nezištné dávanie,
jadro pravej lásky,
ktorá sa cez jablone a ich plody,
vylieva pre nás od Stvoriteľa.
Jemu patrí vďaka!
A odtiaľto je blízko k myšlienke, ktorá svojim spôsobom požaduje od človeka, aby zaujal podobný postoj k životu, akú so samozrejmosťou plní ovocný strom. Je od známeho moravského liečiteľa Miroslava Hrabicu:
Buď ako strom,
ktorý napriek malej opatere
dáva hojnú úrodu.
Tou myslenou úrodou, ktorú má človek pínášať, sú jeho činy, slová, ale aj myšlienky, ktoré majú mať spoločný motív, ktorým je nezištné dávanie v láske.
