Tohto obdobia sa bude týkať moja správa. Minulá totiž končila vínami z úrody v roku 2017.
Čo sa odvtedy udialo?
Rast a vývoj viniča v roku 2018 prebiehal v tradičnom duchu, za občasného použitia ekologických postrekov zväčša preventívne. Zlom nastal približne v mesiaci júl, keď prišlo daždivejšie počasie. Aj keď spolu s ním snaživo prišlo ďalšie postrekovanie, nepodarilo sa mi zabrániť príchodu tej obávanej –nejakej pliage viničovej. Perenospóra na bobuliach ukázala svoje škvrny, čo priviedlo asi polovicu z nich do zoschnutia. Človek sa snaží a pol úrody je fuč. To nieje efektívne! Čo s tým, začal som uvažovať. Toto sa ale týkalo iba vinohradu, ktorý mám pri dome, on obsahuje pre mňa neidentifikovateľnú zmes odrôd. Uvažujem či zmeniť odrodu – vyklčovať tých 50 koreňov a vysadiť rezistentnú odrodu? Žeby napríklad Solaris? Uvidí sa, čo mi v hlave nakoniec dozreje. Hrozno však dozrelo skôr a tak začali oberačky. Pri dome skosené perenospórou slabota, ale dosť na to aby som z toho mohol urobiť opakovanie hrozno-hruškového diabetického vína. A podarilo sa. V Juri pekne dozrel VČS v rekordnom množstve a zdravý ako obyčajne. Toť paradox: tohto veľa a zdravého a bez akéhokoľvek striekania, pri dome zas málo a chorobou poničeného a striekaní bolo viac ako 10. Obrali sme aj v Biskupiciach. Všade bola sladkosť muštu 18 alebo o stupeň viac, čo bolo postačujúce na to aby som sa vyhol pridávania cukru.
Výsledkom sú počtom skromné tri druhy vína v kategórii „suché“.
Veltlín červený skorý (VČS) z vinohradu vo Svätom Jure, z ktorého minuloročné víno malo rekordný zbytkový cukor 76 gramov na liter, tentoraz dopadlo „na sucho“ s iba 1,4 g/l pri kyselinách 5 g/l.
Hroznohruškové diabetické víno, príjemne lahodné napriek tomu, že zbytkový cukor je menej ako 0,05 gramu na liter.
Couvée s názvom S42, tiež suché s 1,4 g/l, z hrozna zmesi odrôd, ktoré sa urodili pri dome.
Mierne som aj inovoval logo mikrovinárstva, kde som mal zámer posunúť jeho vizáž bližšie ku hroznu. Našiel som v knihe AllatRa pradávny symbol z kultúr starej Európy z piateho až tretieho tisícročia p.n.l., ktorý mi vzdialene pripomínal bobule hrozna a ten som „skrížil“ s pôvodným logom. Výsledok je takýto:
Pokrok nezastavíš a pri oberačke som prvý krát použil prototyp môjho vynálezu, veď je škoda keď sú lyže v lete nevyužité:
