Bol to chladivý, ale slnečný februárový deň, keď sme prišli do Pukanca. S kamarátom sme sa dohodli že nám ukáže ľoch, ktorý patrí ich rodine. Tak sme s troma sprievodcami prešli od evanjelického kostola po bočných uličkách až na okraj mesta, kde na svahu začínala oblasť vinohradov.
Prvý krát sme zazreli to, čomu tu hovoria ľoch. Ľoch je do skalného podložia vysekaná vinohradnícka pivnica, ktorá je spravidla obostavaná a nadstavená do tvaru záhradkárskej chatky, či domčeka, niekde aj s viacerými poschodiami. Zvonka je zo samotného ľochu vidno maximálne portál jeho vstupu, väčšinou oblúkový, niekde ani to nie.
Ľoch môže mať tradičnejšiu formu ako napríklad tento.
Alebo modernejší veľkolepejší vzhľad.
Z takého ľochového balkóna je krásny výhľad na dole ležiace polia s vysokým napätím až po Bohunice, aj na nízky hrebeň ďalšieho výbežku Štiavnických vrchov za nimi.
Čo nás ale najviac zaujímalo, bol samotná pivnica v podzemí.
((loch))
Po exkurzii sme vyšli von na slnko nadýchať sa čerstvého vzduchu. Pomedzi rady viniča sme vyšli k impozantnému výtvoru zrezaného stromu, kde z neho a okolo neho vyrastalo množstvo výhonkov.
Bola to moruša, po pukansky vinohradnícka jahoda, ktorú vidno rozšírenú vo viacerých vinohradoch.
Takto vyzerá jahoda v pôvodnej veľkosti.
A takto vyzerajú "jahody" vo februári, bezpečne naložené.
Urobili sme veľký okruh ľochárskymi uličkami vrátane námestia s krížom. Čo všetko sme videli, to ukážu nasledujúce fotografie.
Ľochárska architektúra je nesmierne kreatívna, prispôsobivá a individualistická zároveň. Miestami som si nemohol nespomenúť na moju dávnu návštevu Instanbulu, nuž, žeby kreatívno-staviteľský duch ľochárov bol ešte nejakým pozostatkom vplyvu stredovekých tureckých nájazdov?
Ľochy teda môžu mať najrôznejšiu formu. Napríklad holý ľoch so škridlovou strechou, ktorá kopíruje terén, betónové ľochy, dvojité ľochy, hlboké ľochy bez strechy, nedokončené, alebo v mostovej úprave, či ľochy drevené pestrofarebné. Dokonca sa objavil aj ľoch ako z katalógu súčanej mestskej sklenostennej a gabiónovej architektúry.
Bol to zaujímavý výlet plný dojmov a inšpirácií, odchádzali sme so želaním niekedy sa ešte vrátiť. Napríklad na pukanecké remeselné trhy.
Aj keď je novým nariadením v Pukanci zakázané podávať alkoholické nápoje v priestoroch autobusovej zastávky od 5,00 do 19,00 hodiny, podali mi naši sprievodcovia biele víno Mopr a červené André na domáce ochutnanie. Týmto ďakujem pánovi Samuelovi a jeho zaťkom.
