Sú chvíle, keď ma niečo skryté pokúša hrať sa so slovíčkami.
Niekedy z toho aj niečo vznikne, také čo ostane zapísané na papieri.
čo to je, to to je, možno je to niečo ako poézia.
Ak to niečo, čo je ako poézia chcem zaradiť do blogu,
tak normálne to vložím do kategórie "poézia".
Ale, ako som si s prekvapením všimol, zaradiť niečo do kategórie poézia,
sa podobá tomu, akoby som to niečo zahodil rovno do koša.
Poézia spolu s prózou sú v blogoch jednoducho - pod čiarou.
A tá čiara oddeľuje od seba to, čo je alebo nieje zverejnené na titulnej strane.
Čo sa neukáže na titulke, to prirodzene uniká pozornosti čitateľov.
Čitateľ tak dostáva ponuku nových blogov zo všetkých kategórií, ale ochudobnenú o poéziu a prózu,
čo sú práve tie kategórie, kde sa môže skývať to niečo už na začiatku spomenuté,
to niečo, ktoré je spojené s kultúrou a jazykom tvoriacim dušu národa.
A táto separácia, oddelenie, diskriminácia sa mi nepáči hlavne z tohoto dôvodu.
Okrem toho nieje vylúčené, že niekomu takému ako som ja,
to môže v konečnom dôsledku aj vynulovať celú karmu ako sa mi to tak aj nedávno stalo.
Preto zatiaľ, dočasne, kým nepríde k náprave,
budem prípadné závany poézie či prózy baliť do iného "papiera",
najviac asi do papiera fotografického.
