Problémy dospelých versus problémy detí.

Narodil sa. Prišiel na tento svet, obzerá sa vôkol seba a všetko je nové, neznáme. Také množstvo informácií, až strach. Ale čo to? Vidí rozmazane, jeho oči sú vlhké, čelo má zvraštené a vydáva intenzívny zvuk. Plače. A čoskoro zistí, že to je jediný spôsob, ako na seba upútať pozornosť, keď niečo potrebuje. Jediným problémom je zaplakať.Už je na svete pár rokov. Život je celkom v pohode. Až na to, že ho rodičia komandujú. "Uč sa!" "Choď spať". "Umy sa!" "Zjedz to"Má plné zuby príkazov a zákazov. Stále musí robiť čo chcú. Tak veľmi by chcel byť dospelý.Čas beží. Škola je to posledné, nad čím premýšľa. Rodičia? Tých si prestal všímať. Starať sa musia či budem dobrý syn, alebo čierna ovca. Ako však zakryť tú vyrážku? Ako zbalím tú holku? Čo budem robiť dnes večer? Kde zoženiem na to prachy? Už aby som zarábal. Tak veľmi by chcel byť dospelý.Škola za ním. Rozprestrel krídla. Chcel letieť. Ale nevedel ako. Hodili ho do vody a nechali ho samého. Ku dnu ho ťahá holka, o ju chcel zbaliť. Zbalil ju. Je tehotná. Nehoda, či šťastie? Ťažko posúdiť. Čo budem robiť dnes večer? Kde zoženiem prachy? Kedy si nájdem lepšiu prácu? Ako zaplatím nájom? Čo kúpim na večeru? Ako sa postarám o dieťa. Dieťa....o ako veľmi zatúžil byť dieťaťom. Byť späť v tom bezstarostnom veku, keď stačilo zaplakať, keď som musel ísť spať, keď musel jesť čo mal uvarené. A teraz? Plač mu nepomôže. Spánok? Privilégium. Jesť čo je uvarené? Uvariť aby bolo čo jesť.Ako veľmi chcel byť dieťaťom