Ale stalo sa. Naše cesty sa rozdelili. Prečo? To vlastne ani sám neviem. Z jedného dňa na druhý sme si nenašli cestu k sebe. Práca sa kopila, ľudia sa menia, prostredie sa mení. A možno je to týmto. Ale prečo by sme sa mali tak odcudziť, keď sme si ani nič zvláštne naposledy nepovedali. Prečo je to tak?
Ak som nebol príčina jeho zisku, tak prečo ma opustil? Alebo som sa takto hlboko mýlil? Je mi to už jedno. Kiežby sme mali obaja čisté svedomie, pretože za toho druhého nemôžem povedať ani slovo.
Vzácne chvíle byť spolu s priateľom, ktorého máte úprimne rád sú bez varovania len minulosťou. Kráčam si sám, už len s myšlienkou prečo?. Asi to tak má byť, asi je to osud. Keďže na osud neverím a viem, že si svoju budúcnosť tvorím sám a nie je mi daná, tak by som mal predpokladať, že je to moja chyba a môj zásah.
Život je ako poker. Dostanete karty s ktorými hráte a už je len na Vás ako sa s nimi vysporiadate. Zaujímavé je to, že môžete vyhrať aj bez toho aby tieto karty boli najlepšie v celej hre. Len treba zastrašiť resp. prekuknúť ostatných hráčov. Pre-flop bet(prvá stávka v hre) je jedna vec, ktorá ovplyvní celý váš pokrok v hre. Môžeme sa vzdať a karty zahodiť a počkať si na správnu chvíľu, presne ako v živote. Ale ak sme správne drzí, agresívni tak ideme tvrdo ďalej. Svet potrebuje dravých ľudí. Ak natrafíme resp. ak nie sme správne dravý tak nás „spapá" niekto iný, dravší. Krásna je aj vec na začiatku, kde by sa nám na prvý pohľad zdá že začíname všetci z rovnakej pozícii. Pre laika hej, ale skúsenejší resp. tí čo nehrajú prvý krát vedia, že to tak nie je. Dostane každý dve karty = rovnako, ale aké silné karty? = A, 6 alebo 2, 7 = o tom rozhoduje šťastena resp. sám život, pozícia v hre = takisto ju neovplyvníme. Čiže existujú tu rovní, a rovnejší, ale to neovplyvníme. Presne ako v živote: beloch neovplyvní že sa narodil belochom, takisto ako černoch černochom a má to veľký dôraz na jeho hru resp. život. Presne tak aké „silné" karty dostane na začiatku, či sa narodí v bohatej a zabezpečenej rodine alebo v nezabezpečenej a chudobnej.
Pamätám si veľmi dobrý výrok: „Poker nie je o kartách, ale o hráčoch!"
Čo to má s mojim priateľom? Nuž mnoho, len na ukážku: obaja sme do „hry" vstupovali z rôznych pozícii, s rôznymi kartami, ktoré nás napokon zabili. Aj keď nás flop (prvé tri karty na stole) ešte podržal spolu, mohol nejaký tretí hráč už pri turne (štvrtá karta na stole) rozhádzať, jeden pokračuje, druhý už nemá toľko síl, chips-ov aby šiel ďalej a hral túto hru.
A stratil som ho. Chamtivosť? Um? neviem, možno to zistím alebo ani to. Pretože ako som povedal, nemusí vyhrať s tým, že má najlepšie karty a vôbec s tým aby došlo k showdown-u (posledná časť, kde ostávajú hráči ukazujú karty). Presne ako v živote, niekedy sa dozvieme a zistíme čo sa stalo a prečo, ale niekedy nie a ostávajú nám len takéto myšlienky.
Poker je pravidlami jednoduchá hra, ale vyhrať je vec, ktorá je strašne zložitá. Presne ako život, takisto máme dané pravidlá ale je na nás ako sa s nimi vysporiadame a ako to prejdeme.
Aké ponaučenie plynie z toho pre mňa? Asi ma „spapal" agresívnejší a musím, ak chcem vyhrať, hrať agresívnejšie.
Mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa.
