Dnes nechcem zovšeobecňovať, chcem písať o mizivom percente ľudí, ktorí si označenie morálna autorita nezaslúžia.
Takže tam, kde sa piesok lial, voda sypala a do pozície morálnej autority sa stavalo toľko ľudí, že by ich človek týždeň z kopy na kopu lopatou a vidlami prehadzoval, tam sa vyskytol pán doktor, vzdelaný to učenec, dobrých mravov znalý, svojej práci, pacientom oddaný, hippokratovej prísahe verný a nezaujatým pohľadom vyzbrojený a nezištne v politike angažovaný. Začal on jedného dňa, vlastne hneď toho druhého, po vydaní článku, mrzké klebety rozširovať...
O tom, aká som je duša jedna zblúdilá, finančnou skupinou kúpená a dosadená. A že on aj vie kým, aj za koľko a že nemocnicu, celý ten ústav zdravotný, výnimočný zničiť chcem. Ľudí obyčajných o základné istoty pripraviť, na žobrotu priviesť a že to všetko len pre to, že mi srdce po bohatstve piští.
Samozrejme, že to vie, nie nadarmo v škole dlhé roky nohavice dral. Musí to byť predsa pravda, veď taký vážený človek v našom meste by predsa neriskoval svoju povesť rozširovaním bludov, ohováraním a krivým obvinením. Nehazardoval by so svojou povesťou, dlhodobo budovanou reputáciou a prípadnými trestnoprávnymi následkami, len tak, pre nič, za nič... Za nič?
Toľko na dnes o tom mizivom percente ľudí, ktorí si prívlastok “morálna” autorita nezaslúžia.
