Dozviete sa:
prečo tak málo politici počúvajú mladých ľudí;
prečo sa prijímajú politiky v neprospech mladých ľudí;
prečo je lepšie voliť náhodne, ako nevoliť vôbec;
keď už idem voliť, koho kroky smerujú proti politikám pre mladých ľudí.
Prvého prezidenta sme (priamo) volili v roku 1999. Vtedy mohlo voliť +/- 4 milióny ľudí. Z nich 28% bolo vo veku 18 - 30 rokov a 20% vo veku 60+. Dnes môže voliť približne 4,4 milióna ľudí, no rozloženie je ÚPLNE opačne. Vo veku 18 - 30 rokov je LEN 18%, naopak vo veku 60+ je AŽ 30%. To je dôsledok demografie a už dnes vieme povedať, že v ďalších rokoch/desaťročiach sa pomer bude ešte viac meniť v prospech ľudí 60+. To nezmeníme - treba to brať ako fakt. Totiž minimálne na 18 rokov dopredu vieme veľmi presne projektovať, koľko ľudí bude vo veku 18 - 30 rokov, totiž všetci tí ľudia už dnes sú na svete (jasné dá sa získať/stratiť občianstvo, ale to sú také drobné čísla, že nemá zmysel ich riešiť v kontexte volieb).
Táto zmena je úplne zásadná, až je prekvapivé ako málo o nej rozprávame na verejnosti. Totiž volebné správanie mladých ľudí je zásadne iné, ako ľudí v dôchodkovom veku. Približne v tom tkvie aj podstata problému, že mladí ľudia často sú na okraji záujmu politikov - pretože ich je významne menej, mnohí sú v zahraničí, takže v skutočnosti je ich ešte menej a aj volebná účasť medzi mladými ľuďmi je spravidla nižšia (o tom hovoria rôzne exitpolly, netrúfam si hovoriť presné čísla). Takže máme menšiu skupinu, ktorá má ešte aj nižšiu účasť vo voľbách a teda “volebná sila” ľudí do 30 rokov je pomerne malá.
Podobná logika sa dá využiť aj v geografickom rozložení. Predstavte si napr. župné voľby - každý kraj sa skladá z niekoľkých okresov. Zoberme si nejaký modelový kraj, ktorý sa skladá z dvoch okresov (taký neexistuje, je to len pre ilustráciu):
V okrese A žije 100 ľudí a v okrese B žije 50 ľudí. Povedzme, že v okrese A je účasť 50% a v okrese B 20%. Celkovo teda v okrese A volí 50 ľudí a v okrese B 10 ľudí. Veľmi ľahko teda môže prísť kandidát, ktorý povie - vykašleme sa na riešenie problémov ľudí v okrese B a v okrese A opravíme všetky cesty. Zrejme si tým získa voličov v okrese A a tak bez problémov vyhrá voľby. A tak obyvatelia z okresu B budú platiť dane/poplatky - no cesty sa budú zlepšovať len v okrese A. Absurdné však? Keď by sa niečo také dialo dlhodobo, tak obyvatelia okresu B sa nahnevajú. Čo však s tým môžu robiť? V prvom rade významne zvýšiť svoju volebnú účasť. V druhom rade môžu prísť za obyvateľmi okresu A a vysvetliť im, že ak sa nezačnú zaujímať aj o ich problémy, tak okres B si zvolá referendum a od okresu A sa oddelí (to sa v prípade žúp nedá, ale pri nejakých územiach to ide - detaily neviem, opäť ide o ilustráciu problému). Z toho bude trpieť aj okres A, pretože zrazu bude mať menej peňazí na výstavbu ciest v okrese A, ale aj sa roztrhnú rôzne kamarátske vzťahy s ľuďmi v okrese B. Zároveň trpieť v niečom budú aj obyvatelia okresu B, pretože časť peňazí teraz bude musieť ísť na administratívu, ktorú doteraz mohli riešiť spoločne. Pri geografickom príklade je pomerne zrejmé, že dlhodobé ignorovanie aj menší okresov nevedie k ničomu dobrému a tak sa to v rozumných župách až tak nedeje a snažia sa myslieť na všetky okresy. Spolupráca dlhodobo vyhovuje viac všetkým.
No a teraz poďme späť k vekovému rozloženiu. Poučenie z príbehu o okresoch je v tom, že v prvom rade sa dá zvýšiť volebná účasť medzi mladými ľuďmi. Ak dnes volí povedzme 50% ľudí vo veku 18 - 30 rokov, tak je to pomerne malá skupina, ktorej preferencie sa dajú ignorovať (pretože to predstavuje 9% zo všetkých oprávnených voličov). Ak by sme sa dostali na 100%, tak už je to 18% oprávnených voličov a tak sa možnosť ignorovať hlasy tejto voličskej skupiny stáva pre politikov veľmi problematická.
Takže prvé ponaučenie:
Voliť treba. Zvyšujeme si tým potenciál, že politici budú počúvať problémy, ktoré nás trápia. Dokonca aj vo voľbách, v ktorých si neviem vybrať odovzdaním svojho hlasu hovorím, že mňa veci verejné zaujímajú. Ak voliť nepôjdem, tak aj do budúcna sa kandidáti pozrú a uvidia, že “hmm…medzi mladými volí 30% ľudí, tak o nich sa zaujímať nejdeme”. Takže keď už fakt nevieš koho, aj tak choď voliť a vyber si náhodne, stále hovor, že voliť pôjdeš/chodíš a ideálne aj ty formuluj problémy/témy, ktoré ťa zaujímajú (napr. klíma, dostupnosť bývania, kvalita vzdelávania, práva menšín, nedostatok kvalitného verejného priestoru, vysoké odvody, hrubosť v politike… čokoľvek). Totiž aj keď to tak nevyzerá, tak možnosť prinášať témy do politiky máme MY ľudia. Politici tieto témy potom majú riešiť. Na to ich platíme.
Ďalším poučením z príbehu o okresoch je, že to je dlhodobo neudržateľná situácia. Pretože ľudí z okresu B situácia začne hnevať a rozhodnú sa s tým niečo robiť. Pri vekovom rozložení to niečo robiť, okrem zdvihnutia volebnej účasti, môže ísť o rozhodnutie - odísť z krajiny. Ak štát dlhodobo nastavuje politiky tak, že sú proti mladým ľuďom, tak mladých ľudí to môže nahnevať a hoc nie radi, tak sa zdvihnú a odídu. Tým sa situácia v krajine ešte zhorší, špeciálne pre ďalších mladých ľudí, ale ak niekto (štát) dlhodobo robí istej skupine ľudí veľmi zle, nedá sa tomu čudovať. No lenže Slovensko bez mladých ľudí nemá šancu. Čím horší pomer ľudí v produktívnom vs. postproduktívnom veku bude, tým väčší prúser. Totiž ľudia v produktívnom veku platia dane, odvody aj tvoria väčšinu výdavkov, čo podporuje rast ekonomiky a teda aj životnú úroveň všetkých ľudí. Okrem toho ľudia v produktívnom veku aj zabezpečujú služby pre všetkých naokolo (učitelia, lekári, zdravotné sestry, policajti, hasiči, vojaci, úradníci, podnikatelia…nechcem nikoho zabudnúť, proste všetci) Ľudia v postproduktívnom veku skôr už čerpajú benefity - dôchodky, zdravotnú starostlivosť a podobne. Takže ak štát dlhodobo ignoruje problémy mladých, tak proste skrachuje.
Poučenie dva:
Aj keď si nad Slovenskom už zlomil palicu, tak verím tomu, že máš na Slovensku ľudí, na ktorých ti záleží. Rozumiem tomu, že si odišiel/prestal sa zaujímať - no tým, že neprídeš voliť nepotrestáš tých, kvôli ktorým si odišiel/si znechutení - práve naopak, im pomôžeš. Vytrestáš svojich kamošov/rodinu/blízkych, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu/nechcú odísť, alebo sa naozaj snažia žiť bežný, slušný život na Slovensku. Poď nám prosím pomôcť - pomôžeš tým aj sebe, že raz tvoja rodná krajinu bude miesto, kde sa budeš môcť aj chcieť vrátiť. Nebudeš musieť - ale budeš mať takú skvelú možnosť. 🙂
Posledná otázka je, ako rozoznať kandidáta, ktorý sa o mladých ľudí naozaj zaujíma? V týchto voľbách je to v skutku jednoduché. Ivan Korčok o mladých ľuďoch hovorí s úctou a rešpektom a venuje sa im v celej svojej kampani. Na druhej strane Peter Pellegrini včera na tlačovke porozprával, ako mu veľmi záleží na mladých ľuďoch a preto dostanú akési “právo na prvé zamestnanie” - rozumej nejakú sociálnu dávku pri nástupe do prvého zamestnania. Lenže aká je realita? Pozrime sa na kroky vlády za posledné mesiace:
- zníženie príspevku do druhého piliera o 1,5% z hrubej mzdy - priemerne okolo 25€ na pracujúceho človeka mesačne. To má suverénne najväčší negatívny dopad na ľudí do 30 rokov - politika PROTI mladým ľuďom;
- zvyšovanie verejného dlhu cez sociálne dávky v prospech dôchodcov (13. dôchodok, 400 miliónov € z večera do rána pre dôchodcov) - všetko to znie krásne, ale AJ vďaka týmto rozhodnutiam sa Slovensko stala krajina v rámci Eurózony, ktorá vydáva dlhopisy s najvyšším úrokom. Teda platíme za požičané peniaze najviac. Opäť sú to dlhy, ktoré budeme musieť splatiť my všetci - keďže najdlhšie budú pracovať aktuálne mladí ľudia, bremeno opäť dopadá na naše plecia - politka PROTI mladým ľuďom;
- vysoké % na dlhopisoch sa premieta aj do úrokoch na hypotékach, požičiavať si budú najvaic mladí ľudí - politika PROTI mladým ľuďom;
- ničenie životného prostredia - mladí ľudia tu budú žiť najdlhšie - politika PROTI mladým ľuďom;
- vysoké tresty za marihuanu, útoky proti kultúre, mimovládnym organizáciam (v ktorých sa angažuje mnoho mladých ľudí), nenávistná rétorika proti LGBTI+ (teda na mnohých našich kamarátov), nenávistná rétorika voči EÚ a Západu (opäť, na mnoho našich kamarátov), nedostatočná investícia do verejnej dopravy/mobility v mestách (najviac využívajú študenti), útoky na študentské organizácia, alebo priamo konkrétnych študentov (napr. Marek Janiga, ktorému premiér krajiny venoval status a negatívne hodnotil jeho výzor…)
No a čerešničku na torte tomu pridal sám Peter Pellegrini, keď v jednej z mála diskusií, kde sa aj zúčastnil, v RTVS povedal: “Prezident nemá byť prezidentom len mladých ľudí…”(potom pokračoval a povedal, že samozrejme aj mladých ľudí). Sám tým vlastne hovorí, že Ivan Korčok sa stavá do pozície prezidenta mladých ľudí.
Mne sa to zdá byť úplne jasné. Voliť treba - vždy, ináč náš hlas nebude počuť. Z aktuálnych dvoch kandidátov je podľa ich skutkov jasné, kto chce reprezentovať aj naše záujmy a kto naopak nie. Máme veľkú demografickú nevýhodu - tú môžeme skúsiť prečísliť väčšou mobilizáciou, ale aj tak, že vysvetlíme našim rodičom/starým rodičom, ktorí niektorí možno volia v úplnom protiklade toho, čo pomôže nám, aby sa tu lepšie žilo, že ide o fakt neférový zápas a ak dlhodobo budú voliť v (zdanlivo) prospech svojich generácii (napr. za 13. dôchodky), tak volia aj proti sebe.
Hlavný point argumentu, ak sa chcú mať staršie generácie dobre, tak potrebujú, aby sa na chode štátu podielalo, čo najviac mladých ľudí. Ak sa nám to podarí vysvetliť kritickej mase ľudí, tak sme vyhrali. Ak nie - Slovensko skrachuje - a nebude sa tu dobre žiť nikomu.
Sumarizácia:
Voliť treba, vždy;
Hovor o svojich témach, čo chceš, aby politici riešili - ty poznáš svoj život najlepšie, vieš čo ťa skutočne trápi a vieš, kde ti štát kladie prekážky pod nohy. Ty diktuješ témy, nie politici. Politici majú témy moderovať a prichádzať s riešeniami;
V týchto voľbách je úplne zrejmé, kto sa o mladých ľudí zaujíma a kto nie;
Ak dlhodobo bude pri moci skupina, ktorá sa snaží kupovať si najväčšiu voličskú skupinu (dôchodcov), tak bude nám zle všetkým. Aj dôchodcom. Mnohí z nich to vedia a chápu. No niektorí nie - je na nás, aby sme to vysvetľovali.
No a na záver zopakujem čísla z úvodu. Totiž, hovorí sa o nich málo a sú úplne zásadné vo voľbách. Prvého prezidenta sme (priamo) volili v roku 1999. Vtedy mohlo voliť +/- 4 milióny ľudí. Z nich 28% bolo vo veku 18 - 30 rokov a 20% vo veku 60+. Dnes môže voliť približne 4,4 milióna ľudí, no rozloženie je ÚPLNE opačne. Vo veku 18 - 30 rokov je LEN 18%, naopak vo veku 60+ je AŽ 30%.
Niekoľko poznámok na záver:
dáta na rok 2024 sú v skutočnosti z roku 2022, aktuálnejšie nie sú;
dáta sú z https://datacube.statistics.sk/;
hranica 30 je len nejako zvolená - dajú sa tie pomery počítať aj do 35, 40 a podobne... Tá zmena bude podobne viditeľná. A bude ešte viditeľnejšia v ďalších rokoch;
obrovské ďakujem všetkým starším ročníkom, ktorí vidia za horizont jedného 13. dôchodku a nedajú sa kúpiť. Cením si to veľmi!
