Bolo by totiž ilúziou myslieť si, že sa jedná o deti zanedbávané, týrané a šikanované alebo o deti s inou formou znevýhodnenia. Informácie, ktoré priniesli médiá, hovoria o detoch milovaných, "normálnych". Nestačí povedať si - je to nepochopiteľné, pretože z istého uhľa pohľadu to možno pochopiteľné je.
Samozrejme, že každý takýto prípad sa individuálne líši, ale chcem upozorniť na niečo, čo môžu mať tieto prípady spoločné. Súčasťou mojej ocenenej diplomovej práce bol výskum týkajúci sa okrem iných skutočností aj práve rizika samovrážd detí vo veku okolo 13 - 17 rokov. Výsledky vtedy zarazili nielen mňa, ale zaujali aj celú odbornú pedagogickú komisiu. V skúšobnej vzorke až 29% detí už niekedy o uskutočnení samovraždy premýšľalo a 8% sa o ňu reálne neúspešne pokúsilo. Tieto výsledky sú alarmujúce a je nutné o nich začať hovoriť a prelomiť tabu s tým spojené. Osobne som sama narážala na odpor kompetentných pri zisťovaní tohto rizika zdôvodňovaný nevhodnosťou výskumu. Nakoniec však výsledky chceli poznať všetci a všetci nimi boli zaskočení. Problém je teda závažnejší, ako si myslíme.
Puberta je to jedno z najcitlivejších období pre prvé otázky existenciálneho charakteru, dochádza k tzv. existenciálnemu prebudeniu. To je spojené s jednou z najvýznamnejších vývinových úloh človeka - s vytvorením vlastnej identity. Potreba zmyslu, snaha o pochopenie zmyslu vlastnej existencie je spojená s hľadaním nosných hodnôt, ktorých hlboký zmysel však súčasná spoločnosť a hlavne médiá a sociálne siete devalvujú a znehodnocujú neskutočným spôsobom. Adolescentovi, pre ktorého je paradoxne napriek hľadaniu seba samého nesmierne dôležitá identifikácia s vrstovníkmi (a to aj vo svojej potlačenej forme), sú predkladané povrchné idoly, ktoré často vedú k pocitom menejcennosti a nízkeho sebahodnotenia. Pod týmto tlakom začína dieťa túžiť po ideálnych a nadosobných hodnotách. Je to obdobie búrlivých kríz, pochybností a konverzií. Pre dieťa je tažké nájsť stabilné a nespochybniteľné hodnoty. K existenciálnemu prebudeniu sa pridruží silná existenciálna úzkosť a ak adolescent súčasne prežíva búrlivý psychický vývoj, môže dojsť k javu označovanému ako psychospirituálna kríza. Pokušením tohto obdobia je snaha ujsť pred úzkosťou k obranným mechanizmom ako je členstvo v sektách, rebelantvo, zneužívanie drog až po samotné rozmýšľanie o ukončení vlastného života.
