Cítim sa divne, ale keď nemám prečo, nedám...

Príchod: O tom, že by ma niekto v reštaurácii privítal už pri dverách a v zime prípadne pomohol z kabátu, môžem snívať. Ostaňme pri pozdrave, ktorý Vám znechutený čašník (veď čo ho máte čo otravovať, on je v práci) uštedrí, keď sa sami usadíte.   Objednávanie: Položenie doch jedálnhych lístkov na stôl a čo najrýchlešie zdúchnutie. Ešte lepšia verzia je, keď Vám tie lístky šupne na stôl len „cestou“, lebo v druhej ruke drží nápoje na ďalšie dva (!!!) stoly. Ďalej to pokračuje buď dlhým vyčkávaním alebo naopak – po minute a pol príde s otázkou „Vybrali ste si?“ Po odpovedi: „Ešte nie“ odutý zmizne, lebo zbytočne spravil 20 krokov k nášmu stolu. Ja by som očakávala, že sa spýta, či by nám mohol pomôcť s výberom alebo niečo podobné. Ale najväčšie esá (takých čašníkov by som na mieste majiteľov reštaurácie finančne trestala) sú tí, ktorí nevyužijú šancu, ktorú im z času na čas zvyknem dať – samozrejme, ak sa neudialo všetko to, čo som opísala vyššie. Nie vždy som schopná si vybrať z jedálneho lístka „to pravé orechové“, preto rada nechám na čašníka, aby mi odporučil niečo on. Poviete si – raj pre čašníka-profesionála. Ten by totiž nezačal „A na čo máte chuť?“ Toto ma dokáže fakt zabiť. Nie aby mi ponúkol to, čoho sa potrebujú „zbaviť“ v kuchyni (to by musel komunikovať s kuchárom a mať prehľad) alebo to najdrahšie, alebo to s najväčšou maržou. To s tou maržou je ale už vysoká škola obsluhy, ale poznám takého čašníka – áno, jednotné číslo – presne jedného, ktorý vie, čo je pre podnik najlepšie predávať.   Nápoje : Pri nápojoch nebýva veľa problémov. Zvyčajne ich donesú v správnych množstvách a druhoch. Faux pas je, keď neviedia, že niektorý z nich už nemajú a musíte si preobjednať. Vlastne faux pas je aj to, že niektorý z nich už nemajú. V tých fakt zlých reštauráciách si z vášho stola (ak tam sedíte dvaja a máte tam miesto) urobia príručný stôl a odtiaľ podávajú nápoje na vedľajší stôl. O odporučení správneho vína k jedlu sa nebudem vyjadrovať – čo by som ešte nechcela, aby ovládali.   Jedlo : A je to tu. Konečne ste sa dočkali. Priniesli Vám niečo iné? Ups. A Vy to nechcete? Uhm, ale to by ste nemali. Veď čo s tým oni spravia? Neprinesú vám jedlo naraz? Však môžete počkať na spolustolovníka. No a čo, že jedlo budete mať studené. Alebo naopak. Jeden z vás si objednal o chod viac ako ostatní. On papá polievku a vy už hlavné jedlo. Problém? No bóóóže. Obsluha sprava – to čo je? Dáma alebo strašia osoba ako prvá? Prečo, keď on si naložil taniere do ruky bez rozmýšľania a teraz ako prvý vychádza ten, čo sedí prvý zľava?   Dezert: Ak vám ho vôbec ponúknu, tak hneď – ešte s taniermi, ktoré odnášajú z vášho stola, v ruke. Veď načo by sa zdržiavali a hlavne – o to dlhšie budete blokovať stôl pre ďalších hostí (!!!). Alebo nebodaj nechcete dezert? Iba niečo na pitie? V niektorých prípadoch nemusíte mať zvláštne schopnosti čítať myšlienky, aby ste počuli jeho vnútorný rev: „Ďalší, čo tu budú vysedávať dve hodiny pri minerálke!!!“ No, keď ma necháte vysedávať pri tej minerálke, tak čo už s vami.   Účet, platenie: Po istých skúsenostiach si zvyknem účet skontrolovať, či tam je len to, čo sme konzumovali. Veď uznajte, naúčtovať celú porciu vyprážaného syra s pečenými zemiakmi len preto, lebo som chcela zeleninový šalát posypať syrom, to je už silné kafe. Prichádza k plateniu. Ak sa vám stalo niečo z toho, čo som opísala, nemáte veľkú chuť nechať trinkgeld. Niektorí z nás dajú nespokojnosť jasne najavo – nedajú ho. Dokonca sú takí, ktorí si to s personálom (v tých horších prípadoch aj s šéfom) vybavia ešte jasnejšie – povedia, v čom je problém. Ale ešte stále sú tu takí, ktorí dajú aspoň symbolicky (prečo???) prípadne toľko, koľko sa na slušného zákazníka patrí – predsa sa nebudem strapňovať.   Záver : Je to naša chyba. Áno, dobre počujete (vlastne čítate). Kým budeme dávať „díško“ zo slušnosti, čašníci nemajú prečo zmeniť svoje správanie – načo by sa obťažovali? Svoje dostanú, a tých pár trapošov buzerujúcich za rúž na pohári alebo špinavú vidličku, tí nech sa cítia trápne, keď nedajú...