Žilina sa takmer vydala Amsterdamskou cestou kedy jeho extrémne mladé mužstvo malo dobre rozohratú partiu v lige majstrov ale nakoniec to na postup nestačilo. Treba však dodať že nebyť Williamovho gólu v poslednej sekunde(!!!) predĺženia (!!) tieto scenáre by si boli na vlas podobné. Žilina totiž potom čo v domácom zápase zvíťazila 2.0 mala v Poltava potvrdiť postup. Priebeh zápasu bol však iný. Šošoni po ustráchaných úvodných 15 minútach, naskočili na tempo zápasu a predvádzali pre nich typickú, peknú, mimoriadne futbalovú hru. Chýbalo tomu akurát využiť niektorú zo šancí a postupové opraty tam pevne chytiť do vlastných rúk. To sa však nestalo a zápas pokračoval ďalej za stavu 0.0. Okolo 60 minúty. Keď a začalo hrať hore-dole som však zo zápasu začínal mať zlý pocit, obrana Žiliny nedokázala držať formáciu z čoho vznikali nebezpečné príležitosti. Keď v 67 minúte domáci strelili gól na 1:0, v plnej miere sa prejavila neskúsenosť slovenského týmu. Žltozelený boli čoraz nervóznejší čo skúsený súper dokonale využil a v nadstavenom čase poslal zápas do predĺženia. V ňom prišla penalta a vylúčenie Špaleka, nebyť priam zázračného gólu v posledných momentoch zápasu Slovensko by bolo v európskych súťažiach bez svojho zástupcu.
Žilinu treba vyzdvihnúť že sa nebála v kontinentálnej súťaži staviť na mladíkov avšak takýto recept by vo väčšine prípadov nebol úspešný. Stredový hráči Mihálik s Bénesom nezažili svoj deň keď prehrávali množstvo súbojov v strede poľa, mladý Vavro kopil jednu chybu za druhou pričom sa človek až čudoval že čo tam robí?! Nervozita zo spoluhráčov sa ku koncu zápasu preniesla aj na skúseného brankára Volešáka ktorí v závere namiesto ukľudnenia hry a poslaním presnej rozohrávky na útočníka, ´ďaleko od svojej brány iba bezhlavo odkopával lopty do územia nikoho čím dovoľoval súperovi k založeniu opätovného útoku. Jasný faktor že Žilina ak chce byť úspešná aj na európskej scéne potrebuje mať v poli viac skúsených hráčov ako len reprezentanta Pečovského. Vyhovárať sa nedá ani na zranenia Piačeka či Mabouku, mladí hráči potrebujú byť vedení tými skúsenejšími aby nekopili toľko chýb aké sme mali možnosť vidieť včera. Druhou achilovou pätou v žilinskom týme je šírka respektíve úzkosť kádra. Z operatívnych dôvodov musel totiž na pravej strane obrany nastupovať stredopoliar špalek ktorí na pravom kraji obrany nebol práve najistejší čo demonštrovali aj jeho 2 žlté karty v zápase, tá druhá po obzvlášť hlúpej ruke. Úzkosť kádra sa prejavila aj vtedy keď počas predĺženia nemal tréner Guľa koho poslať do hry z lavičky na posilnenie ofenzívy, ale aj pri nemohúcnosti streliť gól ešte počas riadnej hracej doby. Chorvát Jelič, kanonier na pohľadanie, strelec už 7 tohto sezónnych gólov síce v prvom polčase spálil tri šance ale v tom druhom bol neviditeľný a nakoniec cez neho išla aj akcia na 2:0. V tomto prípade sa žiadalo najneskôr v polovici druhého polčasu Jeliča nahradiť iným hrotovým útočníkom, takého by sme však v kádri šošonov hľadali márne, William je totiž tiež skôr krídelníkom ako koncovým hráčom útočnej formácie. Čo totiž stačí na Slovensku nemusí a nestačí v Európe. Žilina síce postúpila a po jej peknom futbalovom výkone v obidvoch zápasoch aj zaslúžene, ale tieto jej nedostatky môžu byť jej STOPkou v európskom pohárovom ťažení v ďalších zápasoch.
