Múza

Stal si sa VRAHOMSi TEN, ktorý pochoval zvyšky lásky...Posledný záchvev ľudskej túžby!Mojej túžby po Tebe!Už nikdy to nebude tak nádherné...Skončil si.Krvilačne a bez náznaku ľudskosti si ma odkopol.Kurva, prečo takto?Som slabým súperom tvojej chorej osobnosti?Nízka úroveň poznania?PREČO???Čím som si zaslúžila toľký príval negatívnych citov z tvojej strany?...Ticho. Tma.Nespočetné množstvo otázok, ktoré vyprovokoval pobláznený mozog napĺňajú miestnosť chladom, ktorý koketne láska moje telo.Zostalo mi z teba iba to...Chuť rozbiť všetko naokolo, roztrhať a zničiť všetky obrazy!...TY a JA. Náš spoločný obraz.Akosi predvídavo s dávkou poznania okolností namaľovaný bez tvárí.Moja múza zmizla.Zostal iba hnev! – nižší prvok múzy?Ona to vedela. Vedela, že je to až príliš neuveriteľné a krásne na to, aby to bolo skutočné a aby sa ,,TO“ stalo realitou.Potlačenie citov lásky. Chuť po novom živote. Všetko zmeniť, zabudnúť a zanechať dlhú čiaru, ktorá po pár chvíľach nadobudne význam nepotrebnosti až sa raz úplne stratí...