Duša

Ako vyplniť prázdno? Dá sa vôbec vyplniť stopa v duši?Zahnať žiaľ, pozatvárať všetky okná a ponoriť sa do krajiny, kde neexistuje zlo.Krajina krásy, ľudskosti a lásky.Úder... Výstrel!Hromada rozbitého skla. To je len duša rozbombardovaná žiaľom.Pomyselnou smrťou duše končí všetko.Končí etapa a na jej miesto nastupuje nová SLEČNA- krásna, usmiata a plná života.Áno... Dvojsečná zbraň osudu- zlé za dobré, dobré za zlé.Sedím pri pootvorenom obloku mojej duše a pijem kávu.Spomienky na uplynulý život nenechajú chladným ani jeden kúsok môjho tela.Zostali už len spomienky.Ubližujúce, no krásne zároveň.Už nechcem byť objektom. Už viac nechcem byť predmetom zneužívania, manipulácie a zlomyseľnej hry osudu.Chcem byť osobou, čo niečo znamená.Mám na to právo?Usmiať sa a vedieť, že všetko bude v poriadku a krásne, ako predtým.Bezstarostné.K čomu slúžia takéto skúšky osudu?Nasúkať množstvo zla, trpkosti a odporu do malej izby duše a čakať, čo sa bude diať.Kedy exploduje?Do kedy ešte?Zastaví sa to vôbec niekedy?Pokoj... Jemný vánok hladí moju tvár. Rozfúkne závesy a otvára dokorán. Nastane konečne vytúžený pokoj a rovnováha?