Ignoruješ moje posledné vzplanutia.
Výkriky umierajúceho, pohľady k nebesiam,slzy a bolesť v duši hraničiaca s chorobným posadnutím.
Skončila sa etapa môjho života?
Vstúpiš ešte do môjho ja?
NENÁVIDÍM ŤA!!!
Prečo vyvolávaš v mojom tele toľkobolesti?
Prečo sa stávaš opäť neznámym?
Prečo si odišiel bez slova?
Prečo nenachádzam viac síl na plač nad krásounašich spoločných večerou?
PREČO???
Si chladný a odmeraný...
Snažila som sa... Asi až príliš...
Chcela som ťa opäť objať, cítiť...
Empírové opojenie... Opojenie z TEBA!!!
Stal si sa dušou, hlasom, hmotou. Bol siprítomnosťou. Niesol si ma na krídlach citov.
Stratila som všetko.
Vďaka tebe som si uvedomila svoju silu.Podstatu svojho poslania.
Umenie života, v pravom zmysle tohtonádherného a naplňujúceho slova.
UMENIE sa stáva mojím životom.
Krása výrazových prostriedkov, rebelská duša,neviazanosť, vzbura...
Ekvivalenty UMENIA, ŽIVOTA...
.......... LÁSKY!!!
Stáť na brehu a hľadieť do spalujúcichlúčov slnka.
Stáť osamelý... Sám umelec.
PÁN umelec. Byť otrokom spoločnosti,nepochopený...
Sklamaná... Unavená zo života, lásky, ľudí,z TEBA!!!...
Stáť na brehu, hľadieť do bielej noci plnejcitov, hrôzy, neistoty.
Stáť a uvedomovať si každým kúskom telabudúcnosť.
Čas bez teba. Boj s osudom.
Už len JA. Už len TY...
