reklama

Zázračné mesto

Má len 450 rokov, napriek tomu v ňom na ploche 1260 km2 býva približne 11 miliónov obyvateľov. Patrí medzi najkrajšie mestá na svete vďaka svojím neuveriteľným scenériam a temperamentným ľuďom. Už viete o akom meste hovoríme?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Mesto označované ako jedna z najväčších turistických atrakcií južnej pologule, mesto, ktoré vo svojom mene má pomenovanie neexistujúcej rieky na svete. Hovoríme o rieke januára, teda o meste Rio de Janeiro. Pomenovanie získalo podľa mesiaca, v ktorom bolo územie tejto perly Južnej ameriky prvýkrát objavené v roku 1502. Založené bolo o pár desiatok rokov neskôr a to v roku 1565. Mesto je v súčasnosti stredobodom turistického ruchu v Brazílii. Medzi top atrakcie patrí socha Krista, Cukrová homoľa, Copacabana, Ipanema. Tieto atrakcie boli cieľom aj našej dvojdňovej návštevy Ria v septembri. Aj keď sú od seba pomerne vzdialené, je ich možné bez väčších problémov stihnúť aj za taký krátky čas.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Doprava v Riu je dobre riešená mestskou hromadnou dopravou - či už autobusmi alebo metrom. Jediným problémom sú zápchy, ktoré dokážu hlavne autobusy výrazne spomaliť. Ak chcete ušetriť čas, odporúčame použiť taxi. Slnko vychádza dosť skoro - už okolo piatej, ale zapadá už okolo šiestej. Preto netreba leňošiť v posteli ako sa to stalo nám a treba skoro vyraziť. Hotel sme mali kúsok od Copacabany, takže každé ráno sme si mohli vychutnať pohľad na veľké vlny a opar, ktorý zahalí celú pláž sviežim morským vzduchom. Áno astmatici, toto je aj pre Vás dobrá destinácia, ale pomôže každému.

Opar nad plážou Copacabana
Opar nad plážou Copacabana 

Popri pláži sa nachádzajú vždy ochotní taxikári, ktorí Vás odvezú kam si zaželáte. Nám chýbala opäť raz portugalčina, takže pár slovami a ukázaním na Corcovado taxikár pochopil, kam chceme ísť a dokonca nám na kalkulačke ukázal, koľko to asi vyjde - R$30 na jednu osobu a R$40 pre dve. Bez väčšieho váhania sme nastúpili a vodič nás šikovne po vedľajších uličkách dostal až po horu, na ktorej je postavený jeden zo siedmich nových divov sveta. Šikovne sa vyhol zápcham, takže sme ušetrili asi pol hodinku z nášho zaspatého rána. Na naše počudovanie taxameter ukázal iba R$24 - asi 6 eur a tie si taxikár aj vypýtal. Ako sme vystupovali, ukázal nám na mini vany, ktoré vraj premávajú až hore.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Cesta taxíkom
Cesta taxíkom 

Jeden z vodičov sa nás hneď ujal, pýtal si R$50 na osobu za cestu hore dole. Nastúpili sme si a on nás zavrel vnútri a odišiel fajčiť. Po desiatich minútach sme si povedali, že dosť. Dominike sa podarilo šikovne otvoriť okno a zvonku otvorila dvere. Ušli sme mu, ani si to nevšimol :) Alternatívou za rovnakú cenu je vláčik alebo skôr zubačka, ktorá premáva až hore.

Stanica vláčika na Cukrovú homoľu
Stanica vláčika na Cukrovú homoľu 

Chodí každých 20 minút, ale ak si nerezervujete lístky dostatočne skoro, počkáte si aj hodinu kým prídete na rad kvôli kapacitným dôvodom (pokladne stíhali, ale poradovník bol dlhý). Keď už musíte čakať, je dobré využiť tento čas na návštevu blízkeho kostola, ktorý je architektonicky celkom zaujímavý.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kostolík blízko stanice Corcovado
Kostolík blízko stanice Corcovado 

Kto chce ušetriť čas, mal by použiť vany, kto chce romantickú cestu nech ide vláčikom.

Trem do Corcovado
Trem do Corcovado 

Kým čakáte v rade na vláčik, pozrite sa aj nad seba. Uvidíte množstvo vlajok štátov, pričom nechýba ani tá Slovenská, dokonca v prvých radoch.

Interiér stanice Corcovado, nájdite Slovenskú :)
Interiér stanice Corcovado, nájdite Slovenskú :) 

Počítajte s tým, že vo vláčiku je celkom aj tesno, avšak myslím si, že to spĺňa možno aj hygienické normy Európskej únie.

Trem do Corcovado
Trem do Corcovado 

Cesta zvyčajne trvá asi 20 minút, počas ktorých niekoľko krát zastaví, aby sa vyhol oproti idúcemu vláčiku. Túto chvíľu využívajú podnikaví domáci, aby predali minerálky priamo cez okná vláčiku. Keď sa vláčik pohne, veľakrát si vymieňajú peniaze za fľašky vody za behu predajcu. Celková dĺžka cesty je 3,8 km. Cestuje sa džungľou a na chvíľu sme mali pocit, že nie sme vo veľkomeste ale v neskrotenej prírode - zeleň kde sme sa pozreli, exotické plody, ktoré doteraz nevieme čo boli zač, vtáčiky spievali, no krása.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Plody v džungli
Plody v džungli 

Keď vláčik zastavil a vystúpili sme, prvýkrát vidno sochu Krista vykupiteľa. Od sochy nás delí ešte 223 schodov, pre pohodlnejších tam je aj výťah. Cesta schodmi odmení každého aj krásnymi pohľadmi.

Most pri Rio de Janeire
Most pri Rio de Janeire 
Výhľad zo schodíkov vedúcich k soche Krista
Výhľad zo schodíkov vedúcich k soche Krista 

Ešte kúsok vyššie a stojí pred Vami ON.

Cristo Redentor
Cristo Redentor 

Stáli sme na hore Corcovado, 710 metrov nad morom. Od roku 1922 do roku 1931 tu nanosili stavitelia vyše 600 ton materiálu a postavili sochu vysokú 30 metrov. Pod nami a Jeho náručami, ktoré sú široké 28 metrov ležal svet. Mesto bolo z každej strany iné. Z jednej bolo vidno more, ostrovy a bytovky, z druhej blýskajúce sa pláže, zeleň národného parku Tijuca, krásne zátoky, po ľavej strane na kopci čnejúci sa štadión Maracana a naproti stojacú majestátnu Cukrovú homoľu.

Pohľad z Corcovada na Cukrovú homoľu
Pohľad z Corcovada na Cukrovú homoľu 
Štadión Maracana
Štadión Maracana 

Zostali by sme tam snáď do nekonečna. Ten pohľad nás obaril svojou veľkoleposťou, pohladil na duši pri pohľade na sochu a nakoniec zahrial dobrým pocitom, že sme videli niečo také krásne.

Kým sme zišli dole, bol skoro obed, taxíkom sme sa rýchle presunuli na Cukrovú homoľu - samozrejme so zápchami, pri ktorých aj vodič strácal nervy. Mestskou dopravou by sme tam boli hádam za dve hodiny. Cesta nás vyšla opäť cca R$25. Lístky na lanovku stáli R$60 na osobu. Tá hora bola ale obrovská, ale zároveň neuveriteľne strmá, žiadnym iným dopravným prostriedkom ako lanovkou a helikoptérou sa tam nedostanete.

 

Lanovka na Morro da Urca
Lanovka na Morro da Urca 

Cukrová homoľa (Pão de Açúcar) dostala svoj názov v 16 storočí. V tomto období sa rozvíjal obchod z cukrovou trstinou. Jedného dňa nakladali námorníci veľké množstvo cukru na lode, ale predtým si ich pripravili na brehu a naukladali ich na kôpky. Pri pohľade na horu sa im podobala na vysokú kôpku cukru a nové pomenovanie bolo na svete. S Cukrovou homoľou sa viaže jedna príhoda z minulosti. Vraj istý turista po výstupe na túto horu povedal: "Prišiel som do Ria zomrieť. Keď som ho uvidel, rozhodol som sa žiť." Môžme povedať, že vidieť sa ho rozhodne oplatí. 

Cukrová homoľa
Cukrová homoľa 

Doprava na Cukrovú homoľu pozostáva z dvoch krokov. Nastupuje sa v dolnej stanici neďaleko pláže Botafogo. Prvá lanovka premáva najprv na prvú horu Morro da Urca, ktorá má 220 metrov. Osvieženie tu poskytuje množstvo bufetov a jedna predajňa s výborným ovocím. Samozrejme všetko s cukrovou prirážkou na cene.

Prvé metre stúpania na Morro da Urca
Prvé metre stúpania na Morro da Urca 

Na prvej hore bolo treba pomaly odháňať vrtuľníky, lebo ich tam toľko lietalo ako múch.

Otravné vrtuľníky
Otravné vrtuľníky 

Druhá lanovka premávala až na Cukrovú homoľu (396m nad morom).

Pohľad na Botafogo
Pohľad na Botafogo 
Cesta na Cukrovú homoľu
Cesta na Cukrovú homoľu 

Z Cukrovej homoľe vidno Copacabanu ako na dlani a v diaľke zas môžte zakývať soche Krista.

Corcovado
Corcovado 
Copacabana
Copacabana 

Po odchode z tohto krásneho miesta nám myšlienky zostávali stále na vrchole. Predsa len nás čosi ťahalo vpred. Bola to predstava prechádzky po krásnej Copacabane a Ipaneme. Cestou na hotel sme odskúšali miestnu dopravu, lebo nám zastala presne pred nosom. Každá linka mala napísané koľko stojí cesta. Bola to fixná cena na ľubovoľný počet zastávok. Naša stála R$ 3,4. Za 10 minút sme boli na Copacabane. Odporúčam každému poprechádzať sa aj po miestnych uličkách, ktoré skrývajú na stromoch prírodnú dekoráciu.

Orchideje tu rastú na stromoch
Orchideje tu rastú na stromoch 

Vzduch bol horúci, pláž zlatistá, voda priezračná a vlny k tomu obrovské. Copacabana má približne štyri kilometre peknej širokej pláže. Odporúčame každému prechádzku. Veľa ľudí sa tu nekúpalo práve kvôli veľkým vlnám. Údajne sú tu tiež silné morské prúdy. No nenamočte si však aspoň nohy, to sa nedá, to musí každý skúsiť na tejto preslávenej pláži.

Pláž Copacabana
Pláž Copacabana 

Keďže sme bývali približne v strede Copacabany vydali sme sa najprv na západ. Plážové hry, zábava, ale aj slnenie. Toto všetko sme tu našli. Keďže sme boli v Riu mimo hlavnej sezóny, pláže neboli také preplnené. Po ceste sme si dali úžasný osviežujúci nápoj - kokosovú vodu. Kto to ešte neskúsil doteraz ako ja, v Riu je ten pravý čas. Z chladničky predajca vytiahol jeden ešte zelený kokos, mačetou odsekol vrch, podal nám slamku a potom čerstvý kokos. Kokosy tvorili náš hlavný pitný režim celý čas. 

Kokosová voda
Kokosová voda 

Prešli sme si celú západnú stranu pláže a plynule sme prešli na Ipanemu, ktorá už bola o dosť plnšia oproti Copacabane.

Pláž Ipanema
Pláž Ipanema 

Každý kto je v Riu by si mal nájsť čas na to, aby videl západ slnka nad Ipanemou, je to niečo krásne. Ideálne pre vybraných paparatzi, ktorí striehnu na túto hviezdu.

Západ slnka nad Ipanemou
Západ slnka nad Ipanemou 

Pláže však nestrácajú svoje čaro ani po západe slnka. Sú to stále miesta plné romantiky.

Copacabana po západe slnka
Copacabana po západe slnka 

Na ďalší deň sme sa ešte na záver nášho krátkeho pobytu v očarujúcom Riu pobrali na východnú stranu Copacabany. Tu práve prebiehali preteky v plávaní. Kým plavci prešli cez prichádzajúce veľké vlny, mali čo robiť.

Východná časť Copacabany aj s prebiehajúcimi plaveckými pretekmi
Východná časť Copacabany aj s prebiehajúcimi plaveckými pretekmi 

Cestou z pláže sme nakúpili posledné suveníry a naše cestovanie pokračovalo ďalej. Taxikár nás z Copacabany ochotne zobral až na medzinárodné letisko GIG v Riu. Našou ďalšou destináciou je mesto Salvador.

Peter Korenek

Peter Korenek

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pochádzam z mestečka na juhozápade Slovenska. Osud ma vyslal za štúdiom informatiky do Bratislavy. Tu som vyštudoval softvérové inžinierstvo na FIIT STU. Teraz tu pracujem ako softvérový inžinier v najlepšej softvérovej firme na Slovensku :) Vo svojom voľnom čase rád cestujem, športujem a popri tom si občas rád uvažujem s perom na papieri a občas aj prstom po mape. Zoznam autorových rubrík:  CestovanieNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu