Celková vedecká produkcia v podobe vydaných vedeckých článkov, monografií a patentov zahŕňa ročne niekoľko miliónov jednotiek. Aby sa vôbec dalo orientovať v tomto obrovskom labyrinte informácii (ale aj balastu), existujú okrem vedeckých časopisov aj meta - časopisy, alebo meta - indexy, ktoré za jednotlivé vedné oblasti monitorujú a katalogizujú vedeckú publikačnú produkciu. Každé číslo takéhoto meta - indexu obsahuje zoznam publikovaných článkov v danom monitorovacom období, ich pramene a krátke anotácie, alebo abstrakty. Najväčším a najstarším takýmto meta - indexom je Chemical Abstracts. Pravdepodobne je to aj najväčšia vedecká databáza vôbec, ktorá monitoruje v rámci celého sveta a už viac ako storočie takmer celú kompletnú vedeckú chemickú produkciu. Kým v jeho začiatkoch, stačil na indexovanie jedného roka vedeckej produkcie tenký zväzok, v súčasnosti je to už niekoľko desiatok zväzkov.
Druhým indexom v poradí je biologický Biological Abstracts, ktorý pokrýva biológiu, biochémiu, biotechnológie, klinickú a experimentálnu medicínu a farmakológiu, no jeho rozsah, v rámci množstva monitorovaných jednotiek, dosahuje len 40 % z Chemical Abstracts. Približne rovnako je na tom aj INSPEC databáza (pôvodne sa trochu mätúco volala Science Abstracts), ktorá pokrýva okrem fyziky, elektrotechniku, elektroniku, telekomunikácie, informačné technológie, materiálové vedy, nukleárne inžinierstvo, biomedicínske inžinierstvo, biofyziku a geofyziku a dosahuje rovnako ako Biological Abstracts len niečo pod 40 % z Chemical Abstracts. A to aj napriek rapídnemu rastu v počítačových vedách & IT a ich rôznych aplikáciách. V týchto spomenutých databázach sú zahrnuté nie len vedecké publikácie a monografie, ale podčiarkujem, aj priemyselné patenty.
Geologické vedy (GEOBASE) tvoria len 8 % z Chemical Abstracts, a to aj napriek výraznému zastúpeniu chémie v ich portfóliu (čiastočne to platí aj o predchádzajúcich indexoch). Psychological Abstracts (vrátane kognitívnej psychológie) a International Bibliography of the Social Sciences databáza (sociálne, ekonomické a politické vedy) tvoria dokopy cca 20 % z Chemical Abstrats. Už len pre úplnosť, Mathematical Reviews a Philosophical Index spolu dokopy - asi 10 % z Chemical Abstracts.
Táto kvantitatívna hegemónia chémie nie je nový fenomén. Štruktúra vedeckej publikačnej činnosti sa v rámci jednotlivých indexov za posledných 25 rokov vôbec nezmenila. Ak predpokladáme, že nie všetci chemici sú grafomani, za zmienenou publikačnou štruktúrou, nájdeme rovnaké rozloženie v rámci profesijných povolaní. Vedci sa potom na celom svete dajú rozdeliť na chemikov a rozdrobený zvyšok. Táto kvantitatívna hegemónia chémie je úzko spojená s jej rozsiahlým a rozľahlým predmetom. V súčasnosti existuje niekoľko miliónov známych zlúčenín a ešte o niekoľko poriadkov väčšie množstvo známych reakcií. V podstate aj dôvodom vzniku Chemical Abstracts bolo katalogizovanie informácií o jednotlivých chemických zlúčeninách. Len do súčasnosti evidované chemické zlúčeniny sami osebe predstavujú obrovskú diverzitu štruktúr a možností zmien. Navyše pravdepodobne neexistujú teoretické limity v možnostiach tvorby nových štruktúr, zlúčenín a materiálov, na báze elektromagnetických interakcií. Aspoň teoreticky to znamená; nekonečné možnosti syntézy a pre chémiu potenciálne nekonečné množstvo práce (a to je chemická syntéza len jednou zo súčastí preparatívnej chémie).
Otázka je prečo sú chemici tak neuveriteľne málo známi, o vplyve na spoločnosť, alebo myslenie vôbec ani nehovoriac. Skúste sa spýtať nejakého vyštudovaného chemika na najjagavejšiu hviezdu súčasnej chémie, alebo len chémie 20 storočia. Som si istý, že rozptyl mien bude značný. Ak sa spýtate nechemika, pochybujem, že nejaké meno dostanete.
Fyzika ma za 20. storočie Einsteina, dnes Hawkinga, biológia Watsona&Cricka, slávneho Dawkinsa i s jeho obrovským vplyvom v humanitných vedách, no v chémii sú aj tie najväčšie hviezdy ťažko identifikovateľné a akoby rozmenené na drobné. Kto by mohol byť najväčší chemik posledného storočia?; L. Pauling? (aj s jeho obsesívnym vzťahom k vitamínu C), I. Prigogine? (so svojou nerovnovážnou termodynamikou, klučovou pre štúdium komplexných bilogických, ale aj ekonomických štruktúr), M. C. Sklodowská? (so svojím 2 nobelovkami, z ktorých jednu dostala za fyziku)? Alebo sú najväčšími chemikmi 20. storočia osnovatelia teórie kvantovej mechaniky; Schrödinger, Heisenberg, De Broglie, atď, teda fyzici? Možno sú práve aj tieto nejasnosti a problémy spojené s najväčším chemikom, len dôsledok tej až neuveriteľnej rozsiahlosti a rozľahlosti chémie.
