Nenapravitelni, nepoucitelni a moja blbost

Bolo to minuly rok. Niekedy koncom jula. Prave som sa vratila na Slovensko. Unavena, nevyspata, ale este stale s trochou energie na prechadzku so psom. Tiez si to cestovanie uzila, tak som si povedala, ze polhodinka v parku bude to prave. Vysli sme na kopcek a tam som jej dala volno. Chvilku sa prehanala tam a spat, cela stasna, ze ma k dispozicii tolko zelene.Jednoducho nadhera. Celu idylku nam vsak prekazil iny pes, volne pusteny krizenec pitbulla a dalmatina.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Dejstvo I. 

Prihnal sa ani neviem odkial. Utekal hore kopcom k nam. Aj moja sucka si ho vsimla, lenze vtedy si asi myslela, ze sa chce hrat. Nechcel (resp. nechcela, az neskor som sa dozvedela, ze to bola tiez sucka). Podarilo sa mi moju zavolat k sebe, ale par metrov odo mna ju dohnal. Nastastie sa vysmykla spod jeho lab a dostala sa ku mne. Ako som ju brala na ruky, citila som, ze pes na mna skocil. A uhryzol ma. Cuvol o par metrov a pripravoval sa na dalsi utok. Skocil, ale podarilo sa mi uhnut. Mamka, ktora bola pri mne bola v soku. Este par krat sa pes pokusil zautocit, ale nastastie sa mi podarilo uhnut. Asi po piatich minutach sa dohnal majitel psa a pokusal sa ho zavolat k sebe. No pes ho mal zjavne na haku. Musel prist az k nam a zapnut ho na voditko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Usla mi.Myslela si, ze ten vas je macka a ona je zvyknuta drhnut macky. " - povedal.

"No fajn. Psa si pomylil s mackou. A moju ruku si pomylil tiez s mackou? Alebo utoci aj na ine zvierata?"

"Ona vas uhryzla. No to nechcela. Vas Lizinka. (no vida, netvor ma aj meno) Aj mna minule uhryzla. Len sa hrala."

"Ma ten pes vobec ockovaci preukaz? Chcem ho vidiet. A cislo psa tiez. Mate 20 minut, aby ste ho priniesli. Stretneme sa pred vchodom."

Dejstvo II.

Prisiel. Aj s preukazom. Pes bol ockovany. Vydychla som si. Jedine, co sa mi na tom preukaze nepacilo bolo meno. Jeho meno preciarknute a namiesto toho napisane JEJ meno. Vyzeralo to, ako keby to prepisal len pred chvilkou. Zbadal to a poznamenal, ze nie on je majitelom psa, ale ONA - jeho druzka. A tamto prave prichadza. Moja spoluziacka zo zakladnej.

SkryťVypnúť reklamu

"Ahoj. Teba som uz dlho nevidela. Je mi luto, co sa ti stalo. Nikdy sme s Lizou nemali takyto problem."

"Ahoj, nevedela som, ze mas psa. Mali by ste si ho lepsie strazit."

"My sa snazime, ale roztrhlo sa voditko. Pozri. Mozeme na to zabudnut?"

Normalne by som povedala, ze nie, ale tentokrat som si to rozmyslela. Ona mala tyzden pred porodom a navyse nie je celkom v poriadku. Diagnoza - schizofrenia.

"Rozmyslim si to."

"Mozeme sa nejako dohodnut. Len to neohlas na policiu.Nechceme mat problemy. Slub mi to."

"No tak dobre, pre tentokrat."

Odisla som. Nevedela som, ci som spravila dobre alebo nie. Ved psovi sa vlastne nic nestalo (ked nepocitam sok a maly skrabanec) a ja som mala stastie, pretoze sa Liza trafila tesne nad laket, kde som mala vyhrnuty rukav od mikiny. A jedna modrina s odtlackom psieho chrupu, to zase nie je az take zle.

SkryťVypnúť reklamu

Dejstvo III.

Nejako sa rozchyrila sprava o tom, co sa stalo mne a mojmu psovi. Postupom casu som sa dozvedela, ze Liza vycina na sidlisku uz dlhsie. Ale este nikdy nenapadla cloveka. Keby som isla na policiu a udala ich, mozno by sa dalo milej Lizy nejako zbavit. Navzdy.

Kazdy psickar, ktoreho sme stretli ma prehovaral, aby som ich udala. Toto je sanca. Ina uz mozno nebude. Ale zial neslo to. V ten vecer som nieco slubila a svoje slovo neporusim. A za tym si stojim. Dostala som sa do nemilosti psickarov. Vzdy ked som sa vratila na Slovensko postarali sa, aby sa ku mne dostali vsetky spravy o tom, co spravila za ten cas Liza. A samozrejme s vycitkou, ze keby som nebola tvrdohlava, tak sa to nemuselo stat. A tak som sa dozvedala o dalsich macacich obetiach, o nestastnych holuboch a veverickach. Ale jedna sprava sa nedala prehliadnut.

SkryťVypnúť reklamu

"Viete co sa stalo, kym ste tu neboli? Liza roztrhala dalsiu macku. A to nie je vsetko. Ta jej pani bola pri tom aj so svojou(vtedy 5 rocnou) dcerkou, ktora sa na to musela pozerat. A nutila to dieta, aby bolo pri tom."

Situacia sa napravila, az ked som prisla domov na Velku noc. Nadseni psickari mi referovali, ze Liza uz nie je medzi zivymi. Museli ju dat utratit. Ale zial az potom, ako v lese napadla a roztrhala srnku. Konecne bude zase klud.

Dejstvo IV.

Prisla som domov na prazdniny. Prva cesta s partiou na kofolu. Chcem pocut vsetky novinky.

"Poznas XY. Tych, co mali Lizu?"

"Samozrejme, ze poznam. Od Lizy mam pamiatku. Kto by zabudol."

"No tak dnes bolo rusno. Bola u nich policia. Zase maju psa. Dobermana, vraj od nejakych Ciganov."

"A co sa stalo? Zase ho ucia polovat na zvierata?"

"Uz nie. Ale vybehol im z bytu a uhryzol suseda, co sa akurat vracal domov."

Jednoducho nepoucitelni. A nenapravitelni. A to maju doma dve deti, momentalne uz 6 a 1 rocne. Co ak sa pes rozhodne zautocit na ne? Mozno ich to privedie k rozumu, ale to uz bude neskoro.

A na zaver poucenie pre mna. Nabuduce pojdem rovno na policiu. Aj keby to bol yorkshire mojho najlepsieho kamarata. (aj ked ten by si asi na nic vacsie od muchy netrufol.)

Lubica Korenova

Lubica Korenova

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

optimistka, ktora sa snazi vidiet svet trosku inymi ocami Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu