Bola som v treťom ročníku na gymnáziu a boli prázdniny. A vtedy ma zaujal jeden nick...Nemal vyplnený profil, proste len nick, ale pojem toho nicku som si vysvetľovala, ako keby ten človek mal nejaký sen a ten sen sa nesplnil nikdy v jeho živote. A tak som ho oslovila.
Začali sme spolu chatovať a prišli sme na to, že si máme čo povedať a ja som zistila, že je inteligentný chlapec, len ma mrzelo, že mi nechcel prezradiť svoje priezvisko, hoci on už vedel celé moje meno. Nakoniec som sa s tým vyrovnala, nikdy sme neplánovali stretnutie, študoval v zahraničí a išlo len o virtuálne kamarátstvo. Mojim všetkým v tom čase boli knihy, veľa kníh som prečítala, dokonca aj tzv.povinné čítanie, ktoré mnohým mojim spolužiakom nevoňalo a literatúra bola mojim obľúbeným predmetom. Ani neviem, ako sme sa jedného dňa pri chatovaní dostali ku knihám, a ako padla reč na spisovateľa Alfonza Bednára. A ja ...ako ináč, som sa rozpísala...Písala som mu o jeho dielach, o jeho živote, dokonca som ho prekvapila tým, že Alfonz Bednár pochádzal z Rožnovskej Neporadzi, čiže je môj rodák. Vymenovala som mu www.stránky, kde je písané o Alfonzovi Bednárovi, o jeho dielach a o jeho prekladateľskej činnosti. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi v nasledujúcej správe napísal,že sám nevie toľko o ňom ako ja a že je v pomykove. Nevedel, že Alfonz Bednár je taký známy spisovateľ a nepoznal jeho prínos v slovenskej literatúre. Nakoniec sa priznal. Bol vnukom Alfonza Bednára, dokonca mi prezradil celé svoje meno. V detstve si neuvedomoval postavenie svojho starého otca, bral ho ako človeka, s ktorým chodil na prechádzky, do cukrárne,a potom prišlo dospievanie, problémy s prvou láskou....starého otcova smrť.
Rád si pozrel www.stránky, kde bolo písané o jeho starom otcovi a bol taký pohnutý, že ešte do konca prázdnin prečítal Sklený Vrch a spolu sme sme ho potom rozobrali. Na koniec prázdnin mi prišiel darček od Števka, boli to dve knihy od Alfonza Bednára, román Sklený vrch a kniha noviel Hodiny a minúty.
Po prázdninách sa naše cesty rozišli. Občas si vymeníme pár emailov, z ktorých sa dozvieme ako sa komu darí, ako nám ide štúdium, o našich láskach...a Števko nikdy nezabudne spomenúť, že je rád, že našiel človeka, ktorý mu ukázal cestu, ako má viac spoznať život a dielo svojho starého otca. A ja som šťastná, že som to bola práve ja.
