Mňa ako budúcu historičku zaujímajú predovšetkým rody, ktoré sa pričinili o rozmach týchto hradov a preto som s cieľom zistiť niečo o najvýznamnejšom rode, vlastniaci hrad Muráň, o rode Széchyovcoch, navštívila rimavsko-sobotskú knižnicu a Gemerskú vlastivednú spoločnosť v Rimavskej Sobote a nevynechala som ani univerzitnú knižnicu. Zistila som, že v odbornej literatúre rod vystupuje pod menami Széchy, Széczi a Zéchy.Najstaršia zmienka o tomto rode pochádza z roku 1262. Rod Széchyovcov pôsobil v oblasti Gemer-Malohont a ich história sa viaže hlavne s históriou hradu Muráň. Informácie o tomto rode sú v slovenčine strašne kusé, čo nakoniec prekvapilo aj pracovníčky knižnice, viac by sme sa dočítali v maďarskej historickej literatúre, a preto moje hľadanie informácií bolo spojené s dosť značnými problémami. V mnohých publikáciách je informácia iba o najvýznamnejších predstaviteľov tohto rodu spomenutá pár riadkami. Takže tu sú moje informácie, ktoré sa mi podarilo zistiť o histórii Muránskeho hradu a o rode Széchyovcov.Hrad Muráň bol postavený v 13. storočí. Týčí sa na vysokom brale nazývaný Cigánka. Mal slúžiť ako ochrana cesty vedúcej z Gemera do Zvolena. Dvadsať rokov, od roku 1529 do roku 1549 hrad spravoval lúpežný rytier Matej Bašo. 20. decembra 1609 hrad Muráň dostáva ako donáciu Tomáš Széchy. A tu sa začína sláva Muránskeho hradu. Tomáš Széchy vždy sympatizoval s Bockaiom, ostal však na strane kráľa. V roku 1604 ho na sneme zvolili do komisie pre určovanie hraníc medzi Uhorskom a Rakúskom. V roku 1610 získal titul hlavného kráľovského stolníka a v roku 1612 bol vymenovaný za župana Gemerskej stolice. Naďalej sa zúčastňuje vo viacerých vojenských akciách a na diplomatických rokovaniach. Bojuje proti hajdúchom v Novohrade, ktorých 28. októbra 1611 porazil pri obci Kálló, hneď nato sa zúčastňuje na mierových rokovaniach v Tokaji a dohodu s Gabrielom Bethenom podpísal aj on. Najvyššiu hodnosť dosiahol na sklonku života. Po smrti Juraja Thurzu sa stal členom novoustanoveného krajinského snemu. V rokoch 1612 až 1615 bol Tomáš Széchy županom Šoproňskej stolice. Tomáš Széchy mal ešte dve slobodné dcéry, Magdalenu Alžbetu a Eufroziu. O Magdalénu sa uchádzal Juraj Zrínyi, ktorý s Magdalénou vyženil Koszeg, Kis-Marton a Lanzsér. Z tohto manželstva sa narodil najväčší literát tej doby, Mikuláš Zrínyi. Pretože Tomášovi Széchymu už ubúdali sily, snaží sa spravodlivo rozdeliť svoje majetky medzi svoje deti a to záveťou. Muránsky a Černobalogský hrad dáva najstaršiemu synovi Jurajovi a gemerské pozemky spolu s časťou rimavsko-sobotských dáva dcére Kataríne. Ostatným deťom ponecháva zadunajské majetky. Text tejto záveti je uložený v rodinných listinách rodu Széchy.Juraj, syn Tomáša Széchyho a Barbory Perínskej, ktorý bol po smrti Tomáša Széchyho ďalším panovníkom na Muránskom hrade, bol telom aj dušou vojak. Ako rád držal v ruke kord, tak nenávidel pero.Aj najdôvernejšie listy len podpisoval. V roku 1593 bol v tureckom zajatí v Sobôtke, dnešná časť Rimavskej Soboty. Bol bočkaiovým stúpencom. V apríli 1605 bol zvolený za vojvodcu uhorských vojsk. Stále sa pohyboval v blízkosti Bockaia vo funkcii jeho dôverníka. V roku 1608 Juraj Széchy užíval titul župana Gemerskej, Zemlínskej a Marmárošskej stolice. V roku 1608 uzavrel manželstvo s Máriou Drugethovou, s ktorou mal deväť detí. V roku 1619 sa otvorene spojil s Betlenom, keď spolu s Imrichom Thurzom obsadili Šoproň. Betlen mu za vernosť daroval ďalšie majetky. Jeho vernosť trvala len kým mal Betlen úspechy. Zúčastňuje sa na korunovácii Ferdinanda II. A 11. apríla 1621 písomne vyjadruje svoju vernosť kráľovi. Juraj využíva svoje postavenie a nemeckú posádku, ktorá rozhodovala o hrade Muráň, premiestnil do Jelšavy, načo obsadil mesto Rožňavu, ktoré patrilo ostrihomskému arcibiskupovi. Všetku pozornosť venoval na rozšírenie svojho panstva a majetku. Z Muráňa napáda okolie Košíc, jeho útok potom smeruje na Jasov, dobyl aj Banskú Bystricu. 27. novembrra obsadzuje Nové Zámky, za pomoci Rhédeyho od Bethlena. V roku 1622 ho panovník vymenoval za svojho tajného radcu a v tom istom roku ho vymenoval za hlavného kapitána severovýchodnej časti Uhorska. Jeho najvýznamnejšimi funkciami, ktoré zastával, boli župan Gemerskej stolice, slobodný pán hradu Muráň, hradu Ľupče, Balogu a Vyšnej Lindvy. V lete 1625 odchádza Juraj Széchy v záležitosti trebišovských majetkov do Trebišova a jeho známi si to vysvetľujú ako možnosť stretnúť sa s Bethlenom. Zo Zemplína prišla takáto správa do Viedne, že Juraj sleduje osobné ciele s jednaním s Bethlenom a s Illésházym. Na tejto ceste bol Juraj Széchy zavraždený údajne svojim sluhom. Vrah ani motív nie je objasnený, ale je aktuálny politický motív. Juraj Széchy za svojho života postavil dvojposchodový palác, kostol chránený vežou, pod hradom na svahu bola zlieváreň na delá. Po smrti Juraja Széchyho, vladla na Muráni jeho žena Mária Drugethová. Ako som spomínala s Jurajom, počas štrnásťročného manželstva, mala deväť detí, štyroch synov Ján, Peter, Samuel a Juraj a päť dcér Magdaléna /zomrela v mladom veku/, Mária, Barbora, Katarína a Eva. Peter, župan Železnej stolice a pán hradu Koszeg, len jediný z chlapcov dosiahol vek dospelosti.Zomrel bez potomkov a tým vymrel rod Széchyovcov po meči.Mária sa vydala 30. mája 1627 v Jelšave za Štefana Betlena. Barbora sa 17. júna 1629 vydala v Ľupči za grófa Adama Thurzó. 9. februára 1641 sa Eva vydala za grófa Gabriela Illesházy a Katarína v roku 1649 za baróna Jána Lisztky. Mária Grugethová podporovala protestanstkú cirkev, podieľala sa na stavbe kostolov a škôl, dohliadala na úroveň vyučovania, podporovala chudobných žiakov. Suverejne vládla deťom, poddaným i hradskej posádke. Vynášala rozsudky, usmerňovala náboženské cítenie, bola prísnym strážcom mravov a poklesky trestala väzením na hrade. Na Muráni vládla ako malá kráľovná. Bola sebavedomá, ušľachtilá, povinnosti si plnila vzorne.Hrad Muráň skoro nikdy neopúšťala. Starala sa aj o bezpečnosť poddaných celej Gemerskej župy. Veľmi dobre poznala situáciu panstva a hradu. Obklopovala sa vzdelanými ľuďmi, ktorí jej pomáhali spravovať majetky. Podporovala aj spisovateľov. Mária Drugethová musela po smrti svojho muža Juraja spravovať aj veľké nehnuteľnosti pre svoje dcéry, čo bolo spojené s nemalými starosťami a problémami.Mala veľké starosti so svojimi príbuznými, ktorí sa dožadovali majetku. V roku 1625 stratila humenské a vranovské majetky. Šoproňským rozhodnutím musela odovzdať hrady Brekov a Torebes príbuzným. Mala potiaže so svojimi dcérami, ktoré sa v pochmúrnom hrade nudili a vadila im puritánska výchova matky,Zomrela 28.mája 1643, pravdepodobne na srdcovú mŕtvicu. Poslednou najvýznamnejšou osobnosťou v histórii Muránskeho hradu bola Mária, nazývaná aj Muránska Venuša.Mária Széchyová je jedna z dcér Juraja Széchyho a Márie Drugethovej. 30. mája 1627 sa vydala za Štefana Betlena v Jelšave, ktorý po dlhej chorobe zomrel v zámku Ecsed. Mala 22 rokov, keď sa opäť vydala za Štefana Kuna. Manžel sa s jej osobnosťou nemohol vyrovnať. Bola krásna, mala ráda poéziu a bola aj dobrá jazdkyňa. Zakrátko od manžela ušla na hrad Déva a dala sa s ním rozsobášit, čo bolo na tú dobu veľmi nezvyklé. Mária Széchy žila na hrade so svojou mladšou sestrou Evou a jej manželom Illesházym, prívržencami stavovského povstania Juraja Rákoczyho. Mária však bola zástankyňou kráľa. Zoznámila sa s fiľakovským kapitánom Františkom Vesselényim. Obaja se stretávali dlhší čas, aj napriek tomu, že František bol ženatý, preto Máriin otec tomuto vzťahu bránil. Mária a František pripravili spolu plán na získanie hradu. Jedného večera Mária prichystala povraz, ktorým sa František mal dostať do jej izby. Tam ho ale čakali vojáci. Aj so spoločníkmi ich zatvorili do temnice. Márii sa však podarilo Františka vyslobodiť a získať vládu nad hradom. V r. 1644 sa Vesselényi zosobášil s Máriou, a tým sa stal pánom hradu. Toto obdobie bolo vrcholom slávy Muránskeho hradu. Vesselényi bol zakrátko povýšený do grófskeho stavu a stal sa uhorským palatinom, čo v tom čase bola druhá najvýznamnejšia osoba po kráľovi. Muránska Venuša bola v Uhorsku prvou ženou po kráľovnej. Hrad bol prestavaný. Vtedy tu vznikli všetky barokové stavby a pristavaný bol aj renesančný széchyiovský palác. Muráň ožil. Chodili sem veľmoži, zemani, grófi zo všetkých končín. Ferdinandov nástupca kráľ Leopold I. nedodržiaval Zlatú bulu a tak pobúril proti sebe šľachtu celej krajiny. Vesselényi zorganizoval sprísahanie, ktoré však bolo prezradené. Františka od verejnej popravy zachránila predčasná smrť v r. 1667. Mária však ešte viac ako rok bránila hrad a potom ho vydala do rúk kráľa. Kruto s ňou zaobchádzali, jej majetok bol zrabovaný a napokon bola uväznená. Tri posledné roky svojho života prežila v Koszegu pri svojom švagrovi Ladislavovi. Zomrela 18. júla 1679. Smrťou Márie Széchyiovej zhasla sláva Muránskeho hradu.Hrad naposledy vlastnil rod Coburgovcov do roku 1945. V 18. storočí dvakrát vyhorel a ostal neobývaný.Príbeh lásky Muránskej Venuše sa stal základom mnohých povestí o Muránskom hrade.
