Tebe...

"Ahoj, ako žiješ?""Celkom fajn, dá sa...""Čo štúdium?""V pohode, veď ty predsa vieš, že s tým nemám problém..:-).""A čo priateľ? Poslúcha?""Nie,rozišli sme sa."Po dlhšom čase som sa na icq stretla s kamarátom."Dlho si tu nebola.Vieš, že si na mňa nájdeš čas, len keď máš problém?"Áno, viem.A ďakujem ti, že si mojou bútľavou vŕbou a vždy si ma vypočuješ.ˇ""Rád ňou budem aj naďalej.""Vieš, že si občas spomeniem na rukavice, ktoré si mi raz v zime požičal, keď ma oziabalo na prsty? Boli mi straaaašne veľké, ale hriali...:-).""Prečo ste sa vlastne rozišli?.Bola si taká šťastná.""Nechce sa mi o tom hovoriť. Ak si chceš prečítať, choď na môj blog.""Ty máš blog?Ako to, že o tom ešte neviem?" "Hm, o mne si ešte nenapísala...:-(." Usmiala som sa v duchu. "Asi si si to ešte nezaslúžil...:-)""A inak, nauč sa používať namiesto slova pozde slovo neskoro.""Večný kritik...:-),budem sa snažiť.""Neskočíme na večeru? Vezmem auto a ochvíľu ťa vyzdvihnem.""Dnes nie.""Už sme dávno neboli a nerozprávali sa spolu. Kedy to bolo naposledy, pamätáš?""Pravdaže si pamätám.""Odprevadil som ťa až na schody pred internát. Mal som vtedy strašnú chuť ťa pobozkať. Ale vedel som, že máš problémy a nechcel som to komplikovať.""Dobre, že si to neurobil. Stratila by som najlepšieho kamaráta. Nechcela by som o teba prísť, si predsa moja bútľavá vŕba. Mám ťa rada."Tak, Ondrík, napísala som o tebe. Aj ty patríš do môjho života. A ďakujem za všetko. Ďakujem, že si....