Bohužiaľ, nemohol som podľahnúť jej mámeniu. Nemohol som. Nemohol som, aj keď som po tom veľmi túžil. Už dva roky som na vozíčku. Ochrnul som pri autonehode. Mal som vtedy zatemnený mozog a nejaké to promile v krvi. Odvtedy nepijem... neskoro.
Bol som ako každý mladý chalan. Užíval si života, chodil sa zabávať, rád som riskoval a doplatil som na to. Pamätám si ten večer ako dnes. Kamoši po mňa prišli ako zvyčajne. Svet bol pre mňa gombička. Nad vážnymi vecami som sa nezamýšľal. Môj svet tvorili diskotéky, partia, alkohol a sex. Kamoši už boli podgurážení a boli autom. Mal som robiť šoféra. V pohode. Zašli sme do nášho obľúbeného podniku, kde nás už všetci poznali a kde nebola núdza o baby. Posadali sme si. Dlho netrvalo a kolu vystriedalo pivo. Však nejako bude. Už som šoféroval opitý a vždy to dopadlo dobre. Potom sa k pivu pridalo niečo tvrdšie. Už pripitý som zbalil fajn babu. Už ani neviem, ako vyzerala. Mám dojem, že mi to bolo jedno, len aby som si prišiel na svoje.
Zaviedol som ju do auta. Akurát stadiaľ vychádzal kamoš s kočkou. Rozdali sme si to na zadnom sedadle auta. Zbaliť kočku nebol pre mňa problém, bol som pekný chalan, čierne vlasy a oči, vysoká vypracovaná postava, baby na mňa leteli. Potom sa pokračovalo v pití, ktoré vždy trvalo do rána. Už značne opití sme nasadli do auta.
Spočiatku išla cesta v pohode, ale asi som zaspal. Zobudil som sa v nemocnici po troch dňoch. Havarovali sme. Vo veľkej rýchlosti sme narazili do zábradlia. Dvaja kamoši to neprežili. Ja som skončil na vozíku a dvaja vyšli so zlomeninami. Dlho som sa s tým nevedel zmieriť. Chcel som zomrieť. Mal som strašné výčitky svedomia. Mal som nočné mory, ktoré ma prenasledujú dodnes. Môj život sa rapídne zmenil. Baby už o mňa nemali záujem. O takého mrzáka kto by mal. Musel som si zvyknúť na to, že už nemôžem športovať, že už nemôžem používať nohy. Musel som si zvyknúť na veľa nových vecí. Najhoršie bolo zmieriť sa s tým všetkým. Trvalo mi to pol roka kým som našiel zmysel života. Našiel som ho v tom, že ho pomáham nájsť deťom, ktoré skončili na vozíku.
Mojim najväčším potešením je výhľad na opustenú cestu, ktorá ma volá a mámi. Ja však jej volaniu nepodľahnem. Nerozbehnem sa po nej. Už nikdy.
