Predvianočné myšlienky

Zrak mi padol na bezdomovca, ktorý sedel na studenej a mokrej zemi a mňa zaliala vlna ľútosti. Moje myšlienky zmenili smer. Začala som rozmýšlať, čo doviedlo toho chudáka na ulicu. Aký bol jeho osud? Mohol si za to sám, alebo bol k nemu život krutý? Ja, teplo oblečená, som sa triasla od zimy, a aká musela byť zima jemu,v tenkom dotrhanom kabáte. Najhoršie bolo, že ja o chvíľu prídem do tepla, uvarím si horúci čaj a zohrejem sa, ale on takúto možnosť nemal. Ľudia prechádzali okolo neho bez povšimnutia, s ľahostajnosťou, nikoho nezaujímal jeho osud. A ešte viac mi ho prišlo ľúto, keď som si pomyslela, že sa blížia Vianoce a on ich bude tráviť sám a opustený. Predstavila som si ako to bude u nás.... Všade horúce prípravy, plno koláčov, krásny vyzdobený stromček a milujúca rodina. On z toho nebude mať nič. Vianoce možno strávi v útulku, s ľudmi s podobným osudom. Sviatky mu neprinesú žiadnu radosť, možno len smútok za všetkým o čo prišiel, len spomienky na to pekné, čo bolo....