Táto malá dedinka má dokopy 1150 obyvateľov, čo nie je veľa, ale ani málo. A čo všetko v mojej dedinke sa nachádza?
Tak je toho akurát dosť!
Tak ako každý, aj ja som niekedy chodila do škôlky. Síce to už bolo dávno, ale boli to krásne časy. Ale naša škôlka sa odvtedy vôbec nezmenila.
Po materskej škole nasledovali roky, ktoré som strávila v našej škole. Možno výnimočná bola tým, že bola dvojjazyčná.
Pýchou celej dediny však nie je ani škôlka, ani škola. V obrovskom parku sa u nás rozprestiera obrovský kaštiel, v ktorom sídlil gróf Sennyei s rodinou.
Tento kaštieľ už nie je v pôvodnom stave, ale aj v týchto dňoch a chvíľach prebieha jeho úplná rekonštrukcia. Či bude kaštiel taký krásny aký bol, to sa dozvieme až po skončení obnovy. Aj našu dedinu zastihla vojna, ale naší obyvatelia sa nevzdávali. Práve im patrí pamiatka, ktorá je postavená v strede dediny.
Ako každá dedina, tak aj tá naša má svoje kostoly. A máme ich dokonca až tri.
Toto je náš greko- katolícky kostol.
Tento kostol, ktorý sa rozprestiera v parku je reformovaný.
A nakoniec je to rímsko- katolícky kostol, ktorý je na samom vrchu kopca. A je výnimočný preto, lebo na jeho pravej strane je hrobka, v ktorej je pochovaná grófka Sennyeiová.
Aj keď to človeka bolí, ale raz každý musí odísť z tohto sveta. Na poslednej modlitbe za zíjdeme v našom dome smútku na cintoríne.
Poznáte cestoviny Trója? Ak nie, tak Vám prezradím, že práve v našej dedinke sa vyrába táto cestovina. Naše precovité ženy sa stále snažia, aby ste dostávali čo najčerstvejšie a najlepšie cestoviny.
Náš pán starosta sa aj tento rok postaral o to, aby sme sa mohli poriadne zabaviť. Budú totiž dni obce, a veru si dá na tom záležať. Veď v takej peknej zrekonštruovanej budove by sa komu nechcelo pracovať! Pozrite sa, ako to vyzerá!
Keby ste niekedy mali chuť, zavítajte ku nám, čakáme Vás s veľkou radosťou!
