V nedeľu poobede sme sa zbalili a vydali na cestu už dobre známu. Cesta nám ubiehala rýchlejšie, lebo sme ju už poznali a tento raz nás doprevádzali aj slnečné lúče. Keď sme došli do cieľa, šli sme si pohľadať nejaké voľné miesto, pretože slnko nevylákalo len nás. Kým došla druhá várka stanujúcich, my sme už postavili stan.
Samozrejme dobrá nálada neslema chýbať. Rozprávali sme sa, tancovali, spievali, hrali na gitare a po niekoľkých rokoch som opäť držala v ruke známy hudobný nástroj- akordeón.
Keďže máme šikovné kamarátky, rozhodli sa, že na túto stanovačku pripravia prekvapenie. Nevedeli sme čo to je, ale veľmi sme sa tešili. Mysleli sme, že nech to bude čokoľvek, bude to pekné, lebo si dali tú námahu aby si to vôbec pripravili. Na prekvapenie došli aj Sobrančania. A poviem Vám, že to dopadlo originálne. Pripravili pre nás pesničku, v ktorej sa každý našiel. V pesničke zazneli aj slová: pečieš, pečieme.... Ďakujeme dievčatá, bolo to super.
Noc nám rýchlo ubehla a pomaly začalo vychádzať slnko.
A keďže sa nám spať vôbec nechcelo, hrali sme sa. Hrali sme kolotoč, Pepo-tyko-bliko-šoky a nesmela chýbať obľúbená skrývačka. A keďže okolo nás boli skoro iba stromy, mali sme čo robiť, aby sme sa skryli. Niekto vyliezol na strom,niekto sa skryl do kríkov, no dve dievčatá si našli úkryt, ktorý stál za to. Chceli si totiž vyskúšať, aké to je byť v kufri auta. Keď po dlhom hľadaní ich nenašli, náš kamarát, ktorý mal auto sa rozhodol, že ich trocha povezie, aby bola väčšia sranda. A tak aj bolo. Po tichu nastúpil do auta, naštartoval ho a urobil si pár pekných kolečiek. Poviem vám, že by som nechcela byť na ich mieste. Byť ukrytá v kufri a z ničoho nič sa so mnou auto pohne. A či sa im to páčilo? Pozrite sa!
Nič však netrvá naveky. Tak aj naša stanovačka sa už priblížila ku koncu. Bolo nám však veľmi dobre, pobavili sme sa , ale hlave boli sme spolu v dobrej partii. A pri odchode sme mali takýto krásny pohľad.
