Deti sa celý deň vypytujú, že kedy príde, čo im donesie. Snažia sa poslúchať na prvé slovo, ale ten čas ide nejako pomaly. Vedia,že Mikuláš príde vtedy, keď sa vyspinkajú. Ale ten spánok je dnes výnimočne kratší. Dokonca sa nemuseli prezliecť ani do pyžamka.
Konečne nastal ten dlho očakávaný čas. Vstali, najedli sa a pekne si posadali na stoličky. V tom zaznel zvonček. Deti zakričali na Mikuláša, ale miesto neho prišiel anjel.
Každý sa začudoval, že kde ostal Mikuláš, ale pretože naše deti vedia aj kričať, zakričali naňho tak hlasno, ako len mohli. A odrazu stál vo dverách Mikuláš.
Mal dlhú bielu bradu, veľkú palicu a obrovskú knihu, kde mal zoznam detí. Ale darčeky nerozdával len tak. Ak niekto chcel balíček, musel preto aj niečo urobiť. Buď zaspievať, alebo niečo zarecitovať. Ale pre deti to nebol žiadny problém.
A na záver prišlo ešte jedno prekvapenie. Každý dostal ešte jeden darček. A nebol hoci aký. Pekne zabalený vo veľkej krabici, tak ako sa to patrí.
Každý odchádzal domov s radosťou a pre nás bolo radosťou vidieť žiariace detské očká.
