Brána škôlky sa otvára a ja čakám na deti.Nie je to pre mňa nič nové ani zvláštne,už som si na to zvykla, ale pre deti z malej skupiny to bude poriadne prekvapenie.
Ako tak sedím za stolom a pripravujem s veci, zrazu zazvonil niekto.Otvorila som a oni prišli dnu.Pravdu povediac, bála som sa.Nevedela som,ako ma príjmu.
A v tom malý Dávidko vbehol do triedy a zakričal :"Dobré ránko!"A odrazu zdrevenel.V triede bola cudzia učiteľka.A hoci ma poznali z "dvora," ale nevedeli aká som.Keď už všetci došli,sadli sme si na koberček a porozprávali sa.Každý sa mi predstavil formou :"Som mamkina!"Veľmi ma to potešilo.Aj keď ja by som bola radšej,keby mi povedali meno,aby som vedela ako ich mám volať.
A už tu bol obed-čo znamená koniec smeny.Strávila som s nimi krásne hodiny,boli zlatí.
A ešte čo sa stalo???
Poobede,keď po Vladka prišla maminka povedala mi:"Pani učiteľka,bola ste dobrá,môžete ku nim prísť aj nabudúce,Vladko to schválil!"Ja som sa len usmiala,ale v hĺbke srdca som bola veľmi šťastná.
