Budúci gitarista, organista a hlas kapely Aum, Wayne Ceballos sa narodil v texaskom Brownsville a tak sa dá zaradiť do vyberanej spoločnosti Texasanov, ktorí sa stali veľkými tvárami šesťdesiatych rokov: veľký psychedelik Roky Ericson, otec sanfranciského Leta lásky Chet Helms, ale aj Janis Joplin. Priezvisko Ceballos prezrádza hispánsky pôvod a možno aj takéto dedičstvo stálo za temperamentnou hrou a spevom Wayna v neskorších časoch. Mal desať rokov, keď začal chodiť na lekcie klavíru a jeho prvými hviezdami boli Beethoven a Čajkovskij. O niečo neskôr sa jeho sluchové bunky vrhli na populárnu hudbu. Vo formujúcich rokoch mu stačili aj populárne nahrávky Glena Millera, Elly Fitzgerald, Beach Boys, Ventures a surfgitarového kráľa Dicka Dalea. Veľký obrat u Wayna nastal, keď jeho starší brat Manfred prišiel domov zo štúdií, kde mala kvalitná hudba predsalen lepšiu živnú pôdu, ako v malom mestečku. Mladšiemu bratovi zahral boogie woogie a ten z toho ostal úplne paf. Objavil aj rasové stanice s černoškým rhythm & bluesom a soulom a do života mu vtrhli James Brown a Ray Charles. Množstvo hudby, ktoré vypočul, malo spätnú reakciu a naplnila ho natoľko, že potreboval niečo zo seba vydať. V trinástich si od kamaráta za sedem dolárov kúpil použitú gitaru a pokúšal sa na nej hrať. Malomesto Pánu bohu za chrbtom nebolo príliš inšpirujúcim prostredím, napriek tomu sa jeho talent nedal skryť: jeho prvá kapela, Little Wayne & The Pontiacs ohromila so svojím vystúpením spolužiakov. Dlho však nedostatok impulzov nemal pociťovať: rodina sa sťahovala do zlatej Kalifornie.
Odchod do San Francisca bol z hľadiska Waynovho hudobného vývoja tým najlepším krokom. Množstvo rockových, rhythm & bluesových a jazzových rádiových staníc mesta, ktoré zrazu mohol počúvať, sa stalo veľkým zdrojom inšpirácie a v atmosfére mesta, ktoré malo v najbližších rokoch zažiť hudobnú explóziu, mal Wayne príležitosť nájsť si ľudí s podobným hudobným vkusom. Na strednej škole si ako jediný hispánsky študent musel vydobiť rešpekt. Spočiatku mu pomohli jeho skvelé výsledky v atletike a občasné bitky. Neskôr sa do toho pridala hudba a keď v roku 1961 zmaturoval, začal si muzikou privyrábať. Ďalšie kroky svojej hudobnej kariéry spravil s miestnou kapelou Gene & Epics.
Pohyb v dynamickej kultúrnej societe znamenal pre Wayna stretnutia s vtedy ešte neznámymi veličinami novej hudby. Zvlášť dobré vzťahy nadviazal s Carlosom Santanom, s kapelami Moby Grape a Warlocks, ktorá sa čoskoro premenovala na Grateful Dead. On sám sa po práci vyberal hrávať do predmestí Frisca s kapelou Tijuana Rejects. Veľkou hudobnou udalosťou, ktorá Wayna ovplyvnila, bol koncert vo Fillmore West vo februári 1968, keď naraz vystúpili velkí gitaroví majstri bluesovej smotánky: Albert King, Bluesbreakers a Jimi Hendrix. Keď sa dostal do blízkosti Hendrixa, ktorý spustil svoje ohnivé Foxy Lady a vytiahol trik s hraním so zubami, Wayne to nevydržal a odišiel. Krátko potom, čo sa z toho spamätal, skontaktoval svojich známych, Larryho Martina a Kena Newella a vyklopil im svoj plán: sformovanie kapely, v ktorej by mal na starosti hlavné vokály, gitaru, organ a ústnu harmoniku, Newell basgitaru a Martin biciu súpravu.
Akonáhle sa nová kapela Aum sformovala, začala s tvrdým výcvikom. Z celého týždňa svätili odpočinok iba v nedeľu a ostatné pracovné dni skúšali šesť až sedem hodín. V apríli 1968 natoľko pokročili, že boli pripravení na vystúpenie v Piano Bare, podniku jedného svojho známeho. Nestáva sa často, že kapelu objavia hneď na prvom gigu. Po koncerte za nimi prišiel starší manželský pár, ktorý sa predstavil ako John a Leslie Stewartovci. Boli dobrými známymi istého Seymoura Steina, ktorý v roku 1966 spoločne s Richardom Gottehrerom založili hudobný label Sire Records. Vydavateľstvo malo pred sebou veľkú budúcnosť súvisiacu s vydávaním punkových a new wave kapiel, ako Ramones, Dead Boys, Talking Heads a stálo aj za naštartovaním kariéry Madonny. Keď si Stein pri najbližšej príležitosti vypočul Ceballosa a jeho kapelu, mal dôvod na spokojnosť. Aum so Sire Records krátko nato podpísali zmluvu.
Debutový album, Bluesvibes, vyšiel pod producentskou rukou Gottehrera. Do energických bicích Martina a Newellova basgitary skvelo zapasoval Ceballosov frenetický spev, ktorý striedali jeho psychedelicky dlhé bluesové gitarové sóla, profesionálna hra na Hammond organe a ústnej harmonike. Okrem úvodnej Tobacco Road, ktorá bola coververziou skladby bluesmana Johna D. Loudermilka, Bluesvibes je albumom Ceballosových originálov. Mississippi Mud, Bay Bridge Blues a najmä dynamické psychedelizované You Can´t Hide sú ukážkou skladieb, ktoré reprezentujú najlepšie výsledky kríženia bluesu s dravým rockandrollom.
Mississippi mud, alebo rozbahnený optimizmus...
Keď sa blues ťahá až z päty - Bay bridge blues
Chilli woman, alebo niečo aj o ženách... a stále s optimizmom
Ich najsurovší kúsok s frajerským gitarovým sólom - You can´t hide
Veľký hluk, ktorý sprevádzal kapelu, nemohol uniknúť pápežovi sanfranciskej hudby, Billovi Grahamovi. Aum sa do jeho zorného poľa dostali potom, čo si ich v decembri 1968 v malom klube Swiss Village vypočul prvý fotograf kvitnúceho San Francisca, Jim Marshall, ktorý ako jediný dostal prístup na pódium na Montereyskom festivale, vo Fillmore West a neskoršie aj na Woodstocku. Koncert sa Marshallovi zapáčil a na jeho podnet Graham uviedol Aum na živom vypočúvaní kapiel s názvom Sound of City, ktoré každý utorok dávalo šancu talentovaným umelcom ukázať, čo vedia. A Aum ukázali veľa: na skvelom koncerte, ktorý sa konal začiatkom januára 1969 úplne dostali obecenstvo, odohrali tri encore a vyslúžili si najdlhšie standig ovation v celej histórii Sound of City. Graham ich čoskoro neformálne zaradil do svojej Fillmore Family a tak sa dostali do jednej ligy s najväčšími kapelami. Ich prvým vystúpením, ktoré im Graham zabookoval, bol otvárací akt pre Janis Joplin, ktorá sa iba krátko predtým vydala na sólovú kariéru. Ceballos si spomína, ako sa so speváčkou stihol pred koncertom sťať až k čiernej zemi. S ďalším veľkým hudobníkom, Carlosom Santanom, ktorý sa mal stať po rokoch klasikom, Ceballosa nespájal iba spoločný hispánsky pôvod, ale aj veľmi dobré priateľstvo. Keď sa Ceballos pohádal s Grahamom kvôli prekvapivo slabému predaju debutu, Aum boli z Fillmore Family vykázaní. Bol to práve Santana, ktorý rozhádané strany pomeril, aby spolupráca mohla pokračovať. Cestu Aum na výslnie zabezpečovala aj tlač, ktorá Ceballosa v jednom prípade opísala ako bieleho Jimiho Hendrixa. Na stretnutie „dvoch Hendrixov“ došlo v júni 1969 na denverskom festivale, keď sa Aum ocitli na tej istej listine ako Jimiho kapela. Ceballos si spomína, ako si ho čierny mág zavolal na pokec a po príjemnom rozhovore mu povedal, že po návrate z Anglicka, kam sa chystal, ho skontaktuje. Hendrix svoj sľub už nemohol dodržať, do USA sa už živý nevrátil.
Ďalšími veľkými úspechmi v ťažení Aum bol koncert vo Fillmore East v júli 1969, kde ukradli show hlavnej hviezde večera, Creedency Clearwater Revival a dva týždne nato zažili standing ovation od tridsaťtisícového davu na Atlantic City pop festivale. Novinové články hovorili o veľkom úspechu. Uprostred týchto triumfov vydal Grahamov nový label Fillmore druhý album Aum s producentskou spoluprácou Davida Rubinsona. Album Resurrection nemôžeme neporovnávať s debutom, oproti ktorému akosi stráca svoju originálnu a nespútanú energiu, hoci aj tu nájdeme výbušnejšie skladby, ako Aum, alebo Bye Bye Baby. Skladba ako Ressurrection už ani nepripomína blues, ale skôr nadpriemerný sanfranciský psychedelický rock, Only I Know je vyslovene ako jemná uspávanka s nežnou Ceballosovou gitarou. Na konci šesťdesiatych rokov psychrock akosi strácal dych a mal čoraz menej zaujímavé energie, ale tento trend nezasiahol iba kapelu Aum.
Aum, ešte stále kvalitné psychedelické úlety...
Aum však ešte stále predvádzali divoké koncerty od pobrežia k pobrežiu. V San Francisku odohrali skvelý koncert v Avalon Ballroome, o ktorom významný kritik Ralph Gleason vyhlásil, že Aum predviedli taký výkon, ako keď prvýkrát vystúpil Carlos Santana so svojou kapelou. V Avalone sa nahral aj živý album, keď vystúpili s Grateful Dead a novou populárnou kapelou Flying Burrito Brothers. Nahrávka verne odzrkadľuje spontánne energické výkony kapely na pódiu. V októbri 1969 sa Aum vybrali smerom k Atlantiku, aby v New Yorku vo Fillmore East na hlavu porazili hlavný akt večera, Vanilla Fudge. Keď sa kapela zúčastnila akcie s názvom Second Annual Santa Clara County Fairgrounds, bola už regulérnou súčasťou muzikantskej elity: svoj posledný koncert pred rozpadom si tu odohrala druhá inkarnácia Jimi Hendrix Experience, boli tu Canned Heat, Eric Burdon & Animals a nová kapela Jimiho Pagea, vychádzajúca superhviezda nasledujúcich rokov, Led Zeppelin. Spolu so Santanom hovorili o Aum ako o dvoch headlineroch zo San Francisca. V tej dobe, podobne ako umierajúcim šesťdesiatym rokom, dochádzal Aum pomaly, ale isto dych. Nastúpili sedemdesiate roky so svojimy novými problémami a zdali sa ako zobudenie do nového dňa s nepríjemnou opicou kvôli predošlému flámu. Najväčším symbolom konca zábavy boli osobnosti, ktoré vstúpili do klubu 27: Jimi Hendrix, Janis Joplin a nakoniec aj Jim Morrison zomreli a spolu s nimi aj šesťesiate roky. O kapele Aum sa z tohoto obdobia veľmi veľa zdrojov nemáme, isté je, že sa v roku 1971 rozpadli. Definitívne.
Ceballosovi po rozpade Aum ostali tvorivé energie a vytvoril kapelu Wayne the Harp. Bolo to ešte stále horúci tovar a Bill Graham viedol so Seymourom neho zápas. Nakoniec ustúpil Graham. Ani Seymour však nakoniec nevyhral: nasľuboval veľké európske turné a že Ceballos bude „väčší ako Hendrix“. Vyčerpaný Ceballos túto šancu odhodil a s hudbou sa rozlúčil. Pred očami mu visel osud Jimiho Hendrixa a z dlhých rokov rockového života bol vyčerpaný. Od toho momentu to s ním išlo dole vodou. S manželkou a dcérou sa vrátil do Brownsville, ale bol to človek, ktorý si už príliš zvykol na veľkomesto. Ani návrat do San Francisca sa neobišiel bez sklamania: ľudia, ktorí mu robili predkoncerty, mali zrazu hitové skladby a úspech, zatiaľ čo on bol kamionistom. Začal piť a čoskoro ho opustili aj ženy jeho života. V roku 1980 sa vrátil do Brownsvillu, kde za pomoci rodičov sa na istý čas dal dokopy. Koncom osemdesiatych rokov sa prihlásil na univerzitu, ale tesne pred jej ukončením mu zomrela matka a tak sa opäť podíval na dno flaše. Podľa vlastných slov si ani nepamätal, ako ukončil univerzitu, na ktorej dostal učiteľské miesto. Potom, čo ho v roku 1999 kvôli alkoholu vyhodili zo školy, dal sa na serióznu odvykačku, ktorá sa nakoniec ukázala ako úspešná. Podľa všetkého si našiel pokoj v duši: pomáha alkoholikom. Človek, ktorý zažil viac než iba pätnásť minút slávy v hlavnom meste hudby.
