Ludia experimentuju odvtedy, ako zacali chodit po dvoch. Pri experimentoch sa ale robia chyby, ktore mozu zapricinit tragediu im samym, alebo inym - ci uz inym individuam, celej spolocnosti, prirode. V modernej dobe sa to nazyva learning by doing. Kliknutim na Backspace sa vacsinou vela chyb da napravit, ale v nevirtualnej realite to take lahke nie je. Rozhodnutia, ktore robime, mozu ovplyvnit myslenie, doveru, ale aj zivoty tych inych. A niekedy az tak, ze slova ospravedlnenia uz nepomozu.
Zamyslam sa nad tym, preco my, ludia, nie sme schopni mysliet trochu dopredu? Vyhli by sme sa mnohym problemom, napriklad Hiroshime a Nagasaki, mnohym ekologickym katastrofam, vojnam, ludskym tragediam. Ludsky faktor je casto uvedeny ako pricina nestastia. Preco teda nebyt ludmi, ked sa to od nas najviac vyzaduje? Boli by sme schopni skusit zit bez chyb? Aspon bez tych najvacsich?
Odpoviete mi - NIKTO NIE JE DOKONALY.
Samozrejme, ze nie sme, ale tento slogan nemozem brat ako ospravedlnenie na robnie dalsich nepotrebnych chyb. Kazdy by mal byt to najlepsie, cim moze byt. Aj ked kazdy moze mat svoje dni, nemusi prave vtedy tyrat zvierata, nicit prirodu, a zneprijemnovat zivot okolitym ludom. Mozno je to aj neinformovanost, ktora urobi svoje. Kazdy nevie vsetko. Alebo nechce vediet vsetko? Je ignoracia potrestatelna? V niektorych pripadoch ano. A co tak priznat si niekedy, dnes to nezvadnem, tak do toho nejdem? Nuz, aj image urobi svoje. Kto si by dokazal priznat svoj nedostatok v dnesnej dobe silnej konkurencie? Kto by dnes respektoval napisy ako "Fajcenie na verejnych priestranstvach je zakazane"?
Bolo to iba kredom starovekych intelektualov smerovat k dusevnym idealom? Naozaj sa to dnes nenosi?! Naozaj nemozeme byt lepsi? Nemozme sa aspon sa pokusit byt ludmi - takymi, ako sa patri?
