Konečne mi skončilo skúškové a tak mám čas niečo vyplodiť na mojom blogu, no čuduj sa svete, nič mi nenapadá. Nemám ani tému ani múzu. Neviem či tým učením počas januára sa moje mozgové bunky zredukovali len na medzivojnovú literatúru a filozofiu všetkého druhu, či som absenciou internetu stratila prehľad o tom, čo sa deje vo svete, fakt neviem. Viem len že mám potrebu a chuť niečo napísať a tak som sama zvedavá, čo z toho vznikne.
Bulvár, kritika iných, kto-s kým-kde-ako, literatúra typu E. Matkin, insane nápady našich politikov, o tom sa píše asi najviac. Ja o politike písať neviem, radšej sa jej vyhýbam a ani politológiu vyštudovanú nemám, a tak by sa mohlo stať, že by som miesto slova prezident použila prokrastinátor a bolo by zle. Čo sa týka vzťahov, je mi to jedno, nezaujíma ma či Ďurianová je, alebo nie je s Novotným, kto bol s kým na novoročnom bratislavskom plese, mám dosť starostí sama so sebou. A kauza E. Matkin, pre mňa je to len slovenská verzia vulgárneho Bukowského. A tak mi nezostáva nič iné len písať čo ma napadá, či štve, či čo práve prebehlo mojou hlavou.
Nedávno som dopozerala seriál Volám sa Earl v origináli My name is Earl od Grega Garciu (http://www.youtube.com/watch?v=Lo82PGw-m2M). Ide o príbeh chlapíka s nie moc dobrou minulosťou, ktorý si spísal zoznam zlých vecí, čo v minulosti spravil. Pointou príbehu je, že sa ich snaží napraviť a tým sa aj jeho život zlepšuje. Svoj existenciu vedie v duchu Karmy. Nie tej, o ktorej hovoria Dory Theodory na TV stanici Nautic. Nechápem ľudí, čo tam denne volajú a míňajú svoje peniaze na to, aby sa spýtali na ich rodinu, či budúcnosť, pritom odpovede veštíc sú tak všeobecné a naformulované, aby sedeli na každého. Je to až na zaplakanie, v mojom prípade na zasmiatie, že im to vobec „žerú“. Najlepšie je keď povedia: „Máte zlú karmu, cítim to cez tie kamery a telefón“. LoooL. No aby som sa nestratila v tom, čo som vlastne chcela, niečo na tej Earlovej Karme je. Poviete si „krava blbá“, robí si srandu z veštenia a sama na základe seriálu v Karmu verí.
Podľa wikipédie je Karma označením transcendentného zákona, ktorý určuje, že človek bude v ďalšom živote žať to, čo zasial v predošlom. Z údelu človeka, dobrého alebo zlého, možno vyčítať, ako konal v predchádzajúcom živote. A tak som sa začala podľa toho riadiť aj ja. Keď už nič, v čo iné mám veriť, ak nie dobré na dobré a zlé na zlé sa obráti? V kostoloch nás učia, že dobrí sú len tí čo tam pravidelne chodia, v školách, sú to tí čo sa dobre učia, v práci, tí čo sú populárni. Ja sa snažím všímať si, ako sa ľudia správajú a nie ako napr. vyzerajú. Aj keď priznám sa, že napríklad vo vlaku si vyberám miesto kam si sadnem, podľa jeho osadenstva. Asi je to už ľudská predurčenosť súdiť iných podľa prvého pohľadu.
Existenciu Karmy mi potvrdila aj príhoda, ktorá sa mi stala len prednedávnom. Už vopred sa ospravedlňujem mojej mame a ochranárom životného prostredia. Na večeru sme v ten osudový deň mali domácu pizzu, no na počudovanie sa mame nepodarila. S bratom sme rozmýšľali ako sa zbaviť ohlodaných kúskov, keďže u nás doma platí, čo je na stole, to sa má zjesť. Spláchnutie by nepomohlo a pohľad na pizzu v koši by mamu asi nepotešil. A tak sme sa rozhodli pre let z balkóna. Ako cieľ sme si vybrali skupinku kríkov oproti nášmu paneláku. No nevydalo. Pizza už už letela na želané miesto, no znenazdajky zmenila smer letu a dopadla presne do stredu chodníka, ktorým každé ráno kráča mama do roboty. Whoops. A vtedy som si povedala: Karma! Teraz si už vždy poriadne rozmyslím, pred tým ako niečo urobím, či to urobiť vážne chcem. Minulý týždeň sme so spolubývajúcou povysávali všetky pavúky na priváte a teraz máme na dennom rozvrhu štípance od mravcov. Asi preto, že sa v zabíjaní pavúkov vyžívam, viď čierny flak v byte rodičov na wc, keď som sa jedného snažila zabiť zápalkami a o sprejom. Žeby opäť Karma? Aj prvý článok na mojom blogu si to s Karmou odskákal. Bola to síce moja seminárka, no nie tak úplne, pomohol mi s ňou priateľ, a keďže on patrí medzi tých, čo vždy excelujú, povedala som si, že by to mohol byť dobrý začiatok blogovania. No zo Simpsonovcov sa stal prepadák a ja už zverejňujem všetko len z mojej hlavy. Karma mi to „nandala“.
Veriť teda v dobro a zlo, alebo v seba samú a moje správanie? Nazývať to Karma? Či zákon Boha (či už katolíckeho, židovského, islámskeho, …)? Myslím, že princíp každého náboženstva či hľadania hodnoty života je vždy ten istý. Konať dobro navokol. Škoda len, že je to utópiou.
Cat Stevens už dohral (http://www.radioblogclub.com/open/118498/father_and_son/CAt_stevens_-_Father_And_Son), moje dve činčily už majú svoju hodinku kŕmenia, v paneláku oproti vidím len jedno rozsvietené okno, čo značí, čas ísť na kute. A dnes dokonca s dobrým pocitom, že som predsa len niečo napísala J.
