Jej

Pôvab Jej tváre, nežného slnka,

zjavený je tomu, kto nie okom hľadí.

Oheň Jej krásy, je cestou spásy,

drevené sú putá, čo mi srdce púta.

Zhorelo všetko srdce i putá.

Ostal iba popol.

Zo zrkadla duše, zo studne nádeje,

maličký diamant, slzička citu,

Jedine ona,

Verí

v Nádej

na Lásku.

kotúľa sa, proti prúdu osudu.

Hladí Jej líce, objíma pehu,

bozkáva pery, cítim tú nehu.

Bozkom sa lúči, zomrieť sa chystá.

Byť na jej mieste, spravím to isté.

S Vierou, sa pustila v ústrety smrti.

Nádej však víťazí. Zrodil sa Fénix,

povstal s popola. Srdce zas bije.

V ňom Jej perla z Lásky opäť žije.