Celé sa to začalo v prvý deň. Unavený z dlhej cesty som si ráno okolo 8 ľahol spať. Celkom som si oddýchol a keďže som si chcel čo najskôr zvyknúť na štvorhodinový časový posun, spal som len do poobedia, aby som si zložil hlavičku až večer a ráno sa relatívne vyspatý zobudil – podľa nášho času ráno o tretej. Líhal som si naozaj unavený, takže mi nevadilo absolútne nič na svete, chcel som len spať.
V poobedných hodinách – vonku rušná premávka, v izbe zapnutý televízor, hluk, zvuky, kadečo, proste normálna situácia. Ale večer. Premávka trochu kľudnejšia, televízor vypnutý, prípravy na spánok. Ležím v posteli a zrazu som si uvedomil, že moja izba je priamo vedľa servisnej šachty alebo miestnosti, kde je motor služobného výťahu. A keďže za scénou hotela to žije aj keď hostia spia, ten motor dostával riadne zabrať celú noc...
Na druhý deň sa mi vybil telefón. Nuž som si ho večer keď som sa vrátil z práce chcel nabiť. A sme doma. Elektrická zásuvka. Ona v podstate funguje, len pod takým zvláštnym uhlom do toho musí človek strčiť elektrickú zástrčku, že to sa hádam ani nedá nazvať normálne. Ale nevadí. Mám v izbe ešte jednu, aj keď je tam strčená lampa. Do čerta s lampou, potrebujem nabiť telefón a chvalabohu mám aj na notebooku dosť dlhý kábel aby som bral šťavu odtiaľ. A v tej lampe je aj tak vypálená žiarovka...
Vyšiel som na balkón, že si jednu zapálim. Väčšinou nie je problém s fajčením v izbe, klimatizácia to vyfiltruje za nejaký čas, ale už som sa viac menej chystal spať a nechcel som aby to v izbe páchlo po cigarete keď budem voňavý zo sprchy ležať v posteli. Ako tak stojím na balkóne, pozeral som sa na strechy troch domčekov, odkiaľ mi zvykli mávať deti hrajúce sa so šarkanmi, keď som na tejto strane hotela bol ubytovaný v minulosti. A zrazu som to zbadal. Tak rodinka žijúca v tom domčeku začala na streche chovať kozu. Celkom fajn výhľad, som si pomyslel, ale ak by tam tá koza aj nebola, bolo by to asi jedno, výhľad by aj tak nestál za nič. No ale ešte tie jej bobky k tomu...
Šiel som sa osprchovať. To, že tiekla najprv hrdzavá voda ma trochu zarazilo, ale nedal som sa tým rušiť a keď už bola voda OK, doprial som si sprchu ako hrom. Všetko bolo v poriadku, až na to, že keď som zastavil vodu, ovládací prvok z vodovodnej batérie mi ostal v ruke. To už ma začalo hnevať. Ale ešte stále som nevedel čo bude čerešnička na torte.
Konečne. Ležím v posteli, pomaly sa mi zatvárajú viečka, objavujú sa prvé náznaky snov, spím. Som si istý, že sa mi snívalo niečo príjemné, pretože inak by som asi okamžite vyskočil z postele. Asi o pol druhej v noci sa mi spustil sám od seba požiarny hlásič ktorý je uprostred plafóna. Také hlasné a intenzívne pišťanie som už dlho nepočul. Znelo to asi ako keď mentálne retardovanú mačku prejde rýchlovlak, ktorý za sebou ťahá nechty škrípajúce o tabuľu.
Zmohol som sa zavolať na recepciu a opýtať sa ich, že čo sa deje. Asi o päť minút, áno päť dlhých minút, prišiel manažér hotela a asi dve minúty bezradne stál uprostred mojej izby, kým ja s jedným okom ešte stále zalepeným a v pyžame som mu vysvetľoval že v izbe žiadny požiar nie je. Konečne prišiel technik, ktorý to vypol a ja som mohol pokračovať v spánku aby som na ďalší deň požiadal o novú izbu.
Ale ktovie čo všetko som tam ešte mohol zažiť, veď trochu adrenalínu nezaškodí...
