Malsom ísť na služobnú cestu do Pakistanu. Plánovaná dĺžka pobytu jeden mesiac. Nie ten na oblohe, ale takýz kalendára. Keďže som to vedel dopredu, stihol som sa pripraviť. Ako sičlovek kúpi pivo na Slovensku: Pôjdete kamkoľvek, teda skoro kamkoľvek.V škôlke veľkú šancu nemáte, ale aj tie najmenšie potraviny Vám poskytnúten zlatistý mok ktorý pijú drsňáci. Ja konkrétne som vošiel do obrovskéhosuper hyper marketu a skoro som si nevedel vybrať, pretože mali obrovskývýber. Našiel som si však svoju značku. Neváhal som a vzal som štyriplechovky.
Dorazilsom do Karachi. Kolega tu už trávil nejaký mesiac, tak som ho jednou plechovkoupotešil. Hneď na šťastný príchod som s ním spláchol jednu aj ja. Ostali mi dve.O niekoľko dní sa však stalo niečo nečakané. Chutná strava spravila svojea ja som sa poriadne prejedol. Otvoril som chladničku minibarua prisahal by som že som pritom videl červený kríž na jej dvierkacha zachránil som sa pomocou pivka. Ostala jedna plechovka. Snažil som sa naňu zabudnúť. Podarilo sa. Prešiel týždeň a s kolegom sme mali dosťnáročný deň. Zázračne som si spomenul na jediné pivko, ktoré mi zostalo. Obajasme si pochutnali, aj keď len na polovičnej dávke.
Poďalšom týždni som komunikoval s mojou rodinou. Otec môj spomenulv našom rozhovore pivo. Skolaboval som. Prišli spomienky, výčitky, potomplač. Dobre no, neplakal som, ani výčitky som nemal, ale je to fajn, ak ječlovek citlivý. Každopádne som dostal chuť. Poobzeral som sa po izbea našiel malú indíciu, ako sa dostať k pivu priamo na hotely.
Akosa kupuje pivo v Karachi, v hotely Sheraton, v Pakistane: Zavoláte na číslo 23. Tam sa vám ozvepríjemný hlas a po anglicky vám povie, že je to Room Service, prajepríjemný večer a veľmi ho zaujíma čím alebo ako vám môže pomôcť. Našaďalšia konverzácia prebiehala asi tak, že som sa spýtal, či je možné objednaťsi pivko na izbu. Bol som oboznámený, že to je možné v prípade, ak somzahraničný hosť a nie som Moslim. Toto treba samozrejme potvrdiť doloženímfotokópie pasu. Pána som teda upovedomil, že na izbe nemám kopírku, ale narecepcii môj pas majú prefotený. To pána uspokojilo a sľúbil mi, že mipivko doručia do piatich minút. Tak aj bolo. Čašník mi však okamžite dalpodpísať vyhlásenie, že naozaj nie som Moslim.
Konečne.Pivo. Obrovská tácka, pohár, košík plný čipsov grátis, čo pri cene niečo okolo6€ človek ocení, otvárač fliaš a samozrejme PIVO. Realita je však taká, žeaj keď to pivko má pivnú fľašu, aj pivný štupeľ, aj farbu to má ako pivo, v skutočnostito ako pivo vôbec nechutí. Pri jeho popíjaní som myslel len na to, akov skutočnosti chutí naozajstné pivo. Na čipsy som sa ani nepozrel.Pakistanci možno vynikajú v nejakých veciach, avšak s určitosťouviem, že pivo variť nevedia.
Už len pri pomyslení na to, že by som tú tekutinu malznovu prijať sa mi robí husia koža. Rozhodol som sa, že vydržím až domov. Preto na pivo nemyslím a ak sa aj náhodouprejem, tak si bruško trochu upravím štamprlíkom byliniek vo forme Becherovky,ktorá sa našťastie tak rýchlo nemíňa.
