Kým príde prvá veta

Doma nie je ani ten, pred ktorým sa aj po siedmych rokoch manželstva tvárite ako éterická stvora od prírody voňavá, bez chlpov a chuti na hurky, cibuľu, utopencov a smradľavý syr. Milujem služobné cesty svojho muža, keď si osamotená môžem natierať hrianky cesnakom vo vrstvách, z ktorých sa potom krúti hlava, a vyžierať tuniaka len tak z konzervy! Potom je tu ešte okolitý svet, ktorý síce môžete zastrieť záclonou, ale on aj tak nazíza a púšťa vám všelijakými kanálmi do bytu zvuky a smrady. Tak sa mi nečudujte, že presne viem, kedy prišli smetiari a dokážem sa s vami pohádať o tom, z ktorého smeru začalo o druhej fúkať. Môžem tiež dosvedčiť, kto všetko chodí obíjať orechy zo stromu, ktorý patrí človeku, na svoje nešťastie interne zamestnanému. Na prvú vetu môžete naraziť bárskde. Aj v kúte zatmelenom pavučinami priamo nad vaším pracovným stolom. Raz dokonca sedela na zaprášenom repráku, hnusoba jedna. Zlé sú aj obsedantné poruchy, ktoré vás nútia usporadúvať DVD-čka podľa tematických celkov - Bambuľka jednoducho nesmie stáť vedľa Černý jestřáb sestřelen. Obzvášť otravné sú kôpky neprečítaných novín (kúpené jednak kvôli prehľadu a tiež na čistenie koreňovej zeleniny a okien). Zabrzdiť, či dokonca úplne znemožniť štart domácej práce môže aj zistenie, že sa vám na nechtoch olupuje lak, alebo stačí ísť LEN na záchod a tam zároveň vyčistíte umývadlo, naložíte do práčky a vyhádžete z tej maličkej miestnosti všetky kraviny. Potom sa už len vrátite k počítaču, on vás oslepí žiarou snehobieleho dokumentu, na ktorom nie je ani čiaročka, možno tam nanajvýš poskakuje tá optimistická sponka - pomocníčka, svedok vašej nečinnosti. Jehovistka jedna. No čo, nastavíte si pekné pozadie, napríklad pole zvlnenej levandule. O-Ou, čas obeda. Tak si to NIČ zasejevujete, aby ste sa k nemu po jedle, na ktoré majú nárok aj doma pracujúci, mohli neskôr vrátiť. Jeden nikdy nevie, kde číha vytúžená prvá veta. Čo keď sedí v chladničke?