Moja babka je drsňáčka

Tú vervu, s akou sa ona driape do života, nemám. Oproti nej som presvedčivá ako trikrát použité vrecúško pigičaju. Nemôže byť iná. Ale pokiaľ ide o veľké emócie, život si nekomplikuje.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Zhruba si spomínam na jej mamu, prababičku. Keď zomrela, plakala som zo všetkých najviac, hoci si nepamätám na jediný úsmev namierený na mňa, na nás - deti. Boli to vraj tvrdá žena. Na Štedrý večer sa pomodlila, otvorila si konzervu so sardinkami a bolo. Svoj prvý banán zjedla aj so šupou – nemal jej kto povedať, čo a ako. Ale potom vravela, že je to celkom dobré. Ja si z prababičky veľa nepamätám, len to, že ma karhala, keď som čistila zemiaky, že robím hrubé šupy. Rozmaznané činžákové štence. Jaj, ešte niečo. Narodila som sa sedem mesiacov po svadbe. Nemohla tú hanbu prehryznúť a keď sa ktorási suseda spýtala, či sa to už narodilo, zaprela, hoci som už bola na svete. Len aby mesiace sedeli. 

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V mojej babičke sa stretla esencia tej hrubozrnnosti s odhodlaním vidieckej poetky, vášňou pre ruské dumky, ku ktorým unikala od svojich šiestich detí a neskôr aj vnúčat, ktoré sa rodili furt, po troch za rok a, našťastie, už všetky v termíne. Od prababičky prebrala dôležitú výchovnú zásadu – veď ju nechaj vrískať, dve z nej nebudú. Keď ma vidí márniť čas fúkaním oškretého lakťa môjho syna, vyvráti oči a hneď má naporúdzi príbeh zo svojej výchovnej praxe. Niežeby za oných čias svoje deti cielene zoceľovala, časy boli jednoducho iné a keď porodíš šesť detí za osem rokov, na nejaké ťuťu-muťu veľa času neostane.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď bola Anča malá, nechcela chodiť do škôlky. Predstav si, vyjdem po polhodine na ulicu a Anka ešte furt tam. No ale nejdeš už do tej škôlky!?...

... Jablká vtedy moc neboli, a keď bol pomaranč, tak to dostal len ten najmenší...

... Chlebíka? Chlebíka už spinká. Povyšťávať a spať!“

A keď pozoruje tých mojich dvoch činžákových princov, občas aj na nich niečo vykúša.

Ale keď budeš mať plienky, tak to ťa maminka nebude až tak ľúbiť.

Ježiši, babi, prevraciam oči a kričím od malinového kríka, že babička žartuje, Ondrejko, cikaj si do plienok koľko chceš, vždy ťa budem ľúbiť rovnako.

Ale onedlho moja drsná babička zase opáči. No vidíš, do tejto klietky sem zatváram húsky... Poď... A čo keby som ťa tu nechala celú noc, čo? 

soňa košíková

soňa košíková

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

kávička, knižka a nohy na parapet Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Skryť Zatvoriť reklamu