Prešiel týždeň a s ním aj nové zážitky. Voila:
V nedeľu sme navštívili Versailles - megalomanský zámok francúzskych kráľov, ktorý je s výnimkou pár miestností dosť škaredý, pretože na takú stavbu jednoducho nemali peniaze. Pravú krásou tohoto sídla tvorí geometrická záhrada a dva ďalšie zámky, ktoré sa skrývajú v jej útrobách. Jeden z nich postavený na podnet Madame de Pompadour, najznámejšej milenky Ľudovíta XV.
V pondelok ma už túžobne očakávala škola, takže som neodolala a zasadla som do školských lavíc. Viac ako polovica mojich predmetov je vo francúzštine a myslím, že musím na hodinách vyzerať dosť psycho, pretože vyučujúcich neustále fixujem pohľadom, aby som nestratila niť a bola schopná zapájať sa do diskusií domorodcov. Výborná vec je, že nemáme žiadne prednášky, len cviká! (pre tých, čo nevedia: prednášky neznášam a zásadne na ne nechodím).
HEC je prestížna univerzita a na to, aby sa tam francúzsky študenti dostali, strávia väčšinou dva roky v prípravných kurzoch. To sa prenáša aj do výuky a mám pocit, že tento semester dosiahnem asi najväčšie študijné výkony za posledné roky. Na väčšinu hodín máme množstvo domácich úloh a čítania. Po absolvovaní mojej najdrsnejšej hodiny som si musela na polhodinku ľahnúť, pretože som bola úplne mŕtva. No, tak som si myslela, že Erasmus je o tom, že človek sa človek opíja...
...a čo si budeme hovoriť, nebola som ďaleko od pravdy. Vo štvrtok sme sa totiž všetci zahraniční študenti vybrali ochutnať pravú francúzsku tradíciu diner cusson. Je to večera v reštaurácii, pri ktorej môže človek skonzumovať neobmedzené množstvo vína. A aby sa táto možnosť skutočne využila, existuje tradičná francúzska pieseň, ktorou sa vyzývajú skupiny ľudí (podľa národnosti, farby vlasov, pohlavia,...) alebo jednotlivci, aby vypili obsah svojho pohára. No, cestu domov sme spoločnými silami zvládli. Ale jednoduché to nebolo.
Dnes som s austrálčanom Joashom navštívila vlakovú stanicu Musée d`Orsay a veľmi sa nám tam páčilo. Hlavne preto, že vonku bola strašná zima. Obrazy sú super a na hornom poschodí sú krásne zdobené historické priestory, ktoré sme tam vôbec nečakali.
Majte sa krásne:).
