Židovsko-rómska paralela
Cítila som sa naozaj hrozne...keď som urobila prvý krok smerom k vagónu z druhej svetovej vojny, kde prevážali Židov a Rómov na cestu smrti. Nedá sa to opísať, ale v tom vagóne počujete ozvenu ľudských hlasov, plaču, náreku, strachu..Zdalo sa mi, že v rohu vidím učupené dieťa nápadne sa podobajúce tomu môjmu, až mi stuhli ramená a stislo srdce. Musela som odtiaľ ujsť. Vo Washingtonskom múzeu holokaustu sa žiadna ľudská bytosť nemôže cítiť dobre...a ak máte aspoň trochu empatie, musí vás premôcť pocit zúfalstva, beznádeje a zlosti pri otázke - Ako môže fanatizmus jedného človeka zmanipulovať ľudské masy až tak, že človek dokáže vraždiť a týrať bez náznaku súcitu? Ako k niečomu takému vôbec mohlo dôjsť a prečo nik nezakročil skôr?
V koncentračných táboroch zahynulo 6 miliónov Židov a 2 milióny Rómov a Sintov. Tragické príbehy mnohých Židov sú zmapované, avšak Rómom nevenuje pozornosť nikto. Ich príbehy zapadli prachom zabudnutia a ignorancie. Koľko krát som už počula tú vetu..."škoda, že nemali čas vyhladiť ich všetkých!" Nuž tento postoj je vlastný mnohým ľuďom, pokiaľ sa to netýka ich vlastnej rodiny...
Už v novembri 1939 nacistický svet vydal prostredníctvom médií výzvu všetkým západným krajinám a demokratickým zriadeniam, aby prijali Židov a Rómov do svojich krajín a postarali sa o nich, pretože k nim nacistické Nemecko zhovievavé nebude. Napriek tomu nikto nič neurobil. Táto informácia mnou doslova otriasla. Ak bol západný svet varovaný o tom, čo sa nacisti chystajú so Židmi a Rómami urobiť, prečo nik nezasiahol?
Mohli zvrátiť jednu z najväčších tragédií našej histórie. Napriek tomu, tejto správe nik nevenoval patričnú pozornosť... Na jazyk sa mi vkráda otázka, či za holokaust miliónov ľudí, žien i detí bolo zodpovedné len a len nacistické Nemecko.... Pretože ak viem, že môjmu spoluobčanovi hrozí nebezpečenstvo a neurobím nič, som za jeho smrť spoluzodpovedná!
Správanie mnohých krajín v súčasnosti je paralelou tejto histórie. Každý deň sme svedkami stúpajúceho napätia a nenávisti na svete. A nemusíme rozmýšľať až tak globálne. Stačí sa zamyslieť nad správaním niektorých ľudí na Slovensku a ich vzťahom k Rómom.
Málokto si zrejme uvedomuje, že možno stojíme pred katastrofou... Veď nenávisť voči Židom tiež nevznikla z večera do rána. Nemci postupovali veľmi opatrne. Najprv hovorili len o čistote rasy, potom zakázali Židom, Rómom a homosexuálom vstup do niektorých inštitúcií. Zrazu ich začali viditeľne označovať a to v priebehu celého desaťročia. Až napokon nenávisť voči týmto ľuďom nabrala nepredstaviteľný rozmer a uhasila akékoľvek výčitky svedomia pri ich postupnom vyhladzovaní.
Nechcem byť melodramatická, ale nenávisť plodí nenávisť, násilie plodí násilie a my sme svedkami rastúcej nenávisti človeka k človeku. Vediem krčmové reči o zodpovedných a nezodpovedných, príživníkoch a kriminalite a nemáme súcit ani s deťmi, ktoré vyrastajú v chudobe a nemajú šancu žiť život na takej úrovni ako tie naše.
Na ulici nevšímavo a s odporom prechádzame okolo bezdomovcov a rozčuľujeme sa nad ich neschopnosťou a lenivosťou nájsť si prácu. Neuvedomujúc si, že o chudobe nevieme a ani nechceme nič vedieť. Možno keby sme aspoň rok strávili v osade, zmenil by sa náš pohľad na príživníkov, ktorým sa tak „dobre" žije z našich daní.
Ak je to však také skvelé, prečo v osade nežijeme aj my?
