Facka prvá
Mám štyri roky. Roman, môj spolužiak, na mňa kričí. „Choď preč! My sa s cigáňmi nehráme!" Nechápala som to. Nevedela som, kto sú tí „cigáni". Neskôr mi rodičia doma vysvetlili, že som to ja. Pamätám si, že som pochopila, že je to asi niečo zlé.
Facka druhá
Moja mama sa háda s učiteľkou. Nechápem to, nikdy som ju takto nevidela. „Neželám si, aby sa to už opakovalo." Povedala nahnevaná, chytila ma za ruku a ťahala domov. Celú cestu plakala. „Môžeš byť čistá a slušná aj tak si len cigánka." - „A prečo sme cigáni?" spýtala som sa. „Jednoducho sme sa tak narodili." Pamätám si len, že som pochopila, že to nemôžem zmeniť.
Facka tretia
Na druhý deň sa mi deti opäť vysmievajú. Hnevám sa a sťažujem sa inej učiteľke. Dúfam, že tým deťom povie, že sa to nesmie a že som rovnaká ako ony. „Nemáš sa prečo hnevať. Povedali ti len pravdu. Keď budeš dospelá, budeš to mať aj v občianskom preukaze. Že máš cigánsku národnosť." Preglgla som. Pamätám si len, že som pochopila, že táto stigma sa so mnou bude ťahať navždy.
Facka štvrtá
Som asi zamilovaná. A zdá sa, že sa mu páčim. Trávime spolu pár mesiacov, len tak sa flákame. Konečne prišla prvá pusa. Som šťastná. „Vieš, ja s tebou nemôžem chodiť. Naši by to nepochopili a kamoši už tiež začínajú mať blbé poznámky." Pamätám si, že som pochopila, čo myslela mama tým, že môžeš byť akákoľvek, aj tak budeš len cigánka.
Facka piata
Skončila som doktorát. Som nezamestnaná. Absolvujem už asi 30-ty pohovor a vravím si, teraz to vyjde. „Prepáčte, ale zo životopisu som z vás mala iný pocit. Škoda, že ste neposlali fotografiu. Viete, mne osobne to nevadí, ale toto je biznis a ja neviem, ako by na vás reagovali naši klienti." Pamätám si len, že som definitívne pochopila, že tento svet ma neprijme. Že nemá zmysel snažiť sa zapadnúť. S titulom, či bez, integrácia je mýtus.
Prvý krát vo svojom živote som sa začala cítiť „iná".
Facka šiesta
„Nerozumiem, prečo si začala robiť s tými cigošmi. Ty máš predsa na viac." Zrazu mnoho mojich pseudopriateľov a pseudopriateliek sa mi začali vyhýbať. Nepáčilo sa im, že verejne priznávam svoj pôvod. Smiešne- ako keby to nebolo vidieť J. Zistila som, že som mala pre nich cenu len keď som sa dištancovala od „tých cigošov". Pamätám si, že vtedy som pochopila, prečo tak veľa Rómov cíti potrebu oddeliť sa. A prečo je tak veľmi dôležité byť vysporiadaná s tým, že Rómka som. Bez potreby zapadnúť. Naopak - veď ja problém nemám. To okolie má problém prijať mňa.
PS: Tých faciek bolo samozrejme viac a zrejme ich aj viac bude. Možno už o chvíľu - pár vydarených priamo pod týmto článkom J.
