Možno tento fakt ma donútil položiť si otázku, prečo títo ľudia žijú takto? Prečo nemajú snahu zmeniť svoj život? Hľadali ste niekedy odpovede na tieto otázky vážení čitatelia?
Alebo vám len stačí uspokojiť sa s rezolútnym stanoviskom a živením negativistických postojov? Nuž ak stačí, vybrali ste si ľahšiu cestu, ale tá nevedie nikam. Len do vzájomnej nenávisti, k nepochopeniu a najmä k povrchnosti. Nič si z toho nerobte. Povrchnosť je typickou črtou slovenského národa.
Ja som šla inou cestou. Chcela som poznať a pochopiť.
Dnes vnímam ako ohromné šťastie, že som vkročila do rómskych osád, pretože moje hodnoty sa obrátili hore nohami. Tí, ktorí pracujú s chudobou, určite vedia o čom píšem a vám ostatným sa to vysvetľovať neoplatí. Vy ste si svoj úsudok urobili a mojou snahou nie je vás presviedčať. To sa ani nedá, pretože diskutovať môžete len s ľuďmi, ktorí sú ochotní načúvať, premýšľať a pripustiť chyby.
Našťastie, aj takí sú medzi vami ( nami ).
Líviu som k nám do združenia prijala pred dvomi mesiacmi. Dnes mi povedala niečo, čím ma takmer dojala.
„ Rozhodla som sa, že ťa budem voliť! Mala si pravdu. Sme voči Rómom veľmi nepriateľskí a nespravodliví. Nechápem to. Predtým som to nevnímala. Vidím to všade, kam sa pohnem. Sme k sebe veľmi zlí. Nechceme si pomáhať. Teraz, keď som medzi vami, vidím to z druhej strany."
Jednoduché, výstižné, úprimné a s hlbokým posolstvom.
Ďakujem Livia.
