V posledných rokoch sme svedkami mnohých diskusií o potrebe reformy materských škôl najmä v oblasti zvýšenia ich dostupnosti. Napriek tomu, že tento problém bol na stole už dlhší čas, vláda E.Hegera nezvládla využiť jedinečnú príležitosť na zásadnú reformu materských škôl.
Materské školy sú miestom, kde sa naše deti učia základným spoločenským zručnostiam, ktoré potrebujú na úspešné začatie svojho vzdelávacieho procesu. Ako učiteľka a zriaďovateľka materskej školy vidím pozitívne dopady kvalitnej a rešpektujúcej výchovy každý deň. Naše pozorovania potvrdzujú dávno známe výskumné zistenia, že výchova a vzdelávanie v prvých šiestich rokoch života človeka má nesmierny vplyv na celkový vývin mozgu a jeho úspešné napredovanie. O to viac ma mrzí, že mnohé deti na Slovensku nemajú prístup ani k predprimárnemu vzdelávaniu, nie to ešte k programom ranej starostlivosti od 0 do 3-och rokov.. Kým v celej populácii 81% detí vo veku 3 až 5 rokov navštevuje materskú školu, medzi deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia je zaškolenosť v tejto vekovej skupine iba 41%. Zaškolenosť medzi predškolákmi so zdravotným znevýhodnením (67%) takisto výrazne zaostáva za predškolákmi bez znevýhodnenia (88%). Celková zaškolenosť detí vo veku od 4 rokov do začatia povinnej školskej dochádzky je pritom najnižšia spomedzi všetkých krajín EÚ (82% v roku 2018 v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 95%).[1] A pritom práve predprimárne vzdelávanie patrí k významným faktorom pozitívne vplývajúcim na neskoršie vzdelávacie výsledky žiakov a žiačok a na ich uplatnenie v živote.
Nedostupnosť materských škôl sa stáva problémom aj pre tých rodičov, ktorí vo veku 3-och rokov nedokážu umiestniť svoje dieťa v predprimárnom zariadení. Pritom mnohé rodiny by v dôsledku nutnosti návratu do práce potrebovali miesto ešte oveľa skôr, keďže nízky rodičovský príspevok neumožňuje každému zostať na rodičovskej “dovolenke“ celé 3 roky.
V tomto kontexte je chvályhodné, že sa bývalá Hegerova vláda prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti odhodlala k tak dôležitému kroku akým je zavedenie právneho nároku na miesto v predprimárnom vzdelávaní pre deti od štyroch rokov (od septembra 2024) a o rok neskôr už od troch rokov.
Bohužiaľ, táto vláda premeškala príležitosť na zásadnú reformu materských škôl. Ňou mala byť zmena financovania materských škôl, ktoré sú momentálne financované z podielových daní. V dôsledku toho štát nemá dohľad nad účelnosťou všetkých vynakladaných finančných prostriedkov, ktoré sú poskytované na dieťa. Obce totiž môžu financie použiť aj na iné účely. Podľa Plánu obnovy a odolnosti sa toto financovanie malo zmeniť na „normatívne“, teda podľa počtu detí ktoré zariadenie navštevujú, podobne ako je to v prípade financovania základných a stredných škôl. Výška finančných prostriedkov na dieťa by tak bola garantovaná a odstránilo by sa „kolísanie výšky daní v čase“, ktorá je prítomná pri súčasnom nastavení systému financovania.
Tento krok malo sprevádzať výrazné navýšenie kapacít materských škôl prostredníctvom dovybudovania materských škôl v počte cca 12 000 miest, či zavedenie kompenzačného príspevku rodičom v prípade nedostatku kapacít. Ten by umožnil dochádzku dieťaťa do inej materskej školy mimo školy spádovej, alebo umiestnenie dieťaťa vo finančne náročnejších súkromných materských školách. Reforma mala byť sprevádzaná aj posilnením vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov predprimárnych zariadení a požiadavkou na zvýšenie ich kvalifikácie, ktorú by museli naplniť nástupom na bakalárske vzdelávanie do 1. januára 2029.
Finálna podoba legislatívnych zmien, ktoré ministerstvo školstva predložilo vláde a následne do NRSR je však podstatne menej ambiciózna. Ministerstvo školstva ustúpilo od svojho zámeru a navrhuje, aby ponechanie financovania v kompetencii miest a obcí bolo v prípade krátenia plnej výšky prerokované v zastupiteľstve. Ako upozorňujú aj analytici a analytičky z Centra vzdelávacích analýz: Takýto systém nevyrieši ani jeden z problémov, ktorý reforma chcela vyriešiť.[2]V situácii, kedy obce v dôsledku „Matovičových atómoviek“ nemajú pomaly na kúrenie a svietenie, je tento krok len posvätením nedostatočného financovania materských škôl na úkor rodičov a ich detí. Poslanci a poslankyne totiž veľmi radi krátenie financií odhlasujú, ak budú zdrojom na krytie ich prevádzkových nákladov. Tento výsledok je pritom jasným vyústením zanedbanej úlohy ministerstva, ktoré vo veci vyňatia materských škôl z originálnych kompetencií miest a obcí zlyhalo na plnej čiare a nesplnilo svoju úlohu vyplývajúcu z Plánu obnovy a odolnosti. Malo na to úctyhodné dva roky.
Ministerstvo ustúpilo aj od ostatných plánovaných opatrení. Kompenzačné príspevky sa v novom legislatívnom návrhu neobjavili a to i napriek tomu, že výstavba nových materských škôl je výrazne omeškaná. Hrozí nám tak riziko, že napriek právnemu nároku nebudú mať samosprávy miesto pre deti a jediné, čo rodičom zostane je voziť ich na vlastné náklady do vzdialenejších zariadení. Ministerstvo tak šalamúnsky hodilo túto zodpovednosť na plecia samospráv, keďže materské školy ponechalo v ich kompetencii.
Zabezpečenie rovnocenného prístupu k predškolskému vzdelávaniu pre všetky deti je tak ohrozené. Náš vzdelávací systém by si pritom zasluhoval omnoho viac systémových zmien. Zavedenie reálneho a nielen legislatívneho nároku na miesto v materskej škole je závislé od počtu voľných miest v predškolských zariadeniach. Pri zohľadnení počtu chýbajúcich kapacít je však už dnes jasné, že budeme musieť rozšíriť spektrum variabilných programov predprimárneho vzdelávania ( detské skupiny, komunitné a firemné škôlky, lesné kluby a iné ) a to vrátane zavedenia ich evidencie, kontroly i podpory. Naše vízie by však mali ísť ešte ďalej. Zámerom by malo byť vytvorenie strešného zjednoteného systému predškolského vzdelávania a programov starostlivosti v ranom detstve od nula do šesť rokov vrátane jaslí, ktoré by riadil iba rezort školstva. Je to cesta ako zabezpečiť schopnosť štátu kompenzovať nerovnosti v štartovacích pozíciách našich detí.
Je to cesta k rovnosti, ktorá je jednou z priorít budovania demokratickej spoločnosti a zároveň základným hodnotovým pilierom Progresívneho Slovenska.
[1] https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1045/komponent_06_inkluzivne_vzdelavanie_1.pdf
