Nedivím sa. Frustrácia z neustálych zmien, nízka flexibilita, chýbajúce digitálne zručnosti, či absencia IKT vybavenia sa podpísali na psychickom vyčerpaní či pracovnom preťažení ako učiteľov, tak i detí a ich rodičov.
Táto situácia však netrvá len rok. Učiteľky ( nazývajme ich pravým menom, keďže ide väčšinou o ženy ) už dlhodobo poukazujú na nízke platy, nedostatok uznania a rešpektu, či nízky spoločenský status. Nástupný plat začínajúcej a kvalifikovanej učiteľky sa aktuálne pohybuje v rozmedzí medzi 800 – 900 Eur v hrubom, takže v čistom ako učiteľka zarobíte ( a to so všetkou úctou k týmto povolaniam ) zhruba ako predavačka v Tescu a určite menej ako smetiar. Muži v školstve sú viac menej rarita, mladí sa o prácu učiteľa netrhajú, matematiku, či informatiku už nemá pomaly kto učiť. Pandémia teda urýchlila to, čo bolo na spadnutie už niekoľko rokov.
Po roku fungovania novej vlády majú zodpovední konečne „ľúbivé“ riešenie. Zvýšime plat aktívnejším učiteľom a na základe regionálnych rozdielov. Čo znamená aktívnejším, nikto nepovedal. A ak by som bola učiteľka na východe v obecnej škole s 90% detí zo sociálne znevýhodneného prostredia bez asistentov a podpory štátu, asi by som aj ja volila rýchly odchod z profesie.
Vyššie platy sú nevyhnutnosť. To je fakt. Snáď privedú mladých tvorivých ľudí k učiteľstvu. Prinesú však učiteľkám vyššie spoločenské uznanie, rešpekt a úctu? Budeme mať kvalitnejšie školstvo? Budú lepšie platené učiteľky prinášať inovatívne prvky do vzdelávania? Budú deti do škôl chodiť radšej? Bude deti viac baviť učiť sa?
Odpustite mi, ale nevidím to ružovo...
Napriek tomu, že učitelia sa v rebríčku povolaní ocitajú medzi rešpektovanými povolaniami ako hasič, vedec, či lekár, mladí ľudia do 30 rokov, teda tí, ktorí si študentské časy ešte veľmi dobre pamätajú, prácu pedagógov nehodnotia najlepšie. Neviem ako vy, ale ani ja som bohužiaľ v detstve nestretla jedinú učiteľku, na ktorú by som spomínala s láskou a úctou. Deti totiž výška našich platov nezaujíma. Hodnotia nás podľa vzťahu, ktorý si s nimi dokážeme vytvoriť. Cenia si našu spravodlivosť, láskavú komunikáciu, úsmev, podporu a zábavu na vyučovaní. Na ukričanú, unavenú, prísnu a direktívnu učiteľku chce každé dieťa rýchlo zabudnúť.
Lekcia 1 – rešpekt detí si získame len rešpektom k deťom
Lekcia 2 – škola musí deti baviť
alebo
Uznanie a rešpekt si musíme zaslúžiť aj u rodičov. Iba štvrtina rodičov by voľné prostriedky v školstve investovala do vyšších platov učiteľov (1). Svoje deti nám do „výchovy“ zveria, avšak radšej by investovali do materiálneho vybavenia škôl, alebo mimoškolských aktivít. Vychádzajúc z mojich skúseností je problém v tom, že len málo rodičov si naozaj uvedomuje, aká dôležitá pre budúcnosť ich detí je osobnosť a „kvalita“ učiteľky. Nie je to škola, ktorá formuje osobnosť detí. Ale učiteľka prostredníctvom svojich hodnôt, názorov a často aj predsudkom, či stereotypom, ktoré do vyučovania vnáša ako sekundárny element svojho pôsobenia na deti. Rodičia však pri výbere školy viac ako kvalitu učiteľky preferujú vzdialenosť od miesta bydliska a úroveň vybavenia školy. Sú to samozrejme legitímne dôvody, avšak je potrebné si uvedomiť, že žiadna pomôcka, počítače, ani najnovší nábytok nenahradia osobnosť učiteľky.
Lekcia 3- chce to zmenu priorít
Lekcia 4 – chce to zmeny komplexné a systémové zhora, ale aj spoločenské a hodnotové zdola
Najprogresívnejšia cesta je cesta zmeny myslenia. Nie je rýchla, ale je trvalá. Preferencie rodičov sa postupne menia. Mnohých viac ako vzdialenosť školy od bydliska zaujíma, aký človek a akými metódami bude ich deti formovať. Mnohí hľadajú pre svoje deti „iné školy“.
Ideálne by však bolo, keby sa všetky školy postupne zmenili. To však môže zabezpečiť len tlak na zmeny od rodičov. Možno by potom zvyšovanie platov učiteliek išlo ruka v ruke s úctou a rešpektom.
Zdroje:
(1) https://ucitelslovenska.sk/prieskumy/slovaci-v-tom-maju-jasno-ucitelom-by-financne-neprilepsili/
