Viac ako polovica rodičov očakáva od ideálneho učiteľa zadávanie domácich úloh. Avšak - až 85% detí pokladá za ideálneho učiteľa takého, ktorý domáce úlohy nedáva.
Cieľom domácich úloh je podľa ich zástancov naučiť dieťa samostatnosti, zodpovednosti a zopakovať si učivo preberané v škole. Mnoho pedagógov zároveň tvrdí, že dotácia na hodinu je tak nízka, že v škole nestihnú prebrať požadované učivo. V tejto situácii je pre učiteľov efektívnejšie, keď zodpovednosť za „doučenie“ prenesú na rodičov, alebo na žiakov a žiačky. A to aj napriek 15 rokov starej vedomosti, že domáce úlohy nemajú pozitívny dopad na školské výsledky a negatívne vplývajú na postoj detí voči škole.
Výsledky 25-ročného výskumu Harrisa Coopera preukázali[1], že domáce úlohy nemali vplyv na výsledky žiakov a žiačok. Ďalšie štúdie[2] poukázali na skutočnosť, že domáce úlohy a najmä v nižšom veku detí prispievajú k :
· vyššej miere stresu a pocitu tlaku
· vyššej miere spánkovej deprivácie z preťaženia
· nedostatku pohybu, oddychu a hry
· zhoršeniu vzťahov v rodine
· vyššej miere odporu k učeniu atď.
Ak by sme sa neriadili len svojimi predstavami o tom, čo dieťa má a musí zvládať z pozície dospelého a viac by sme rešpektovali vývinové štádiá detí, vedeli by sme, že schopnosť regulovať svoj proces učenia sa deti musia naučiť a na prvom stupni túto zručnosť ešte nemajú.
Nútenie detí k domácim úlohám blokuje ich radosť z učenia a zaťažuje prepracovaných rodičov, ktorí musia nad úlohami s deťmi od prvého ročníka často tráviť aj viac ako hodinu.
Aké sú teda dôvody, že pri tejto tradícii zostávame?
Mýtus 1: prikazuje nám to legislatíva.
Neexistuje žiadne legislatívne ustanovenie, ktoré by prikazovalo deťom zadávať domáce úlohy.
Mýtus 2: prostredníctvom domácich úloh sa dieťa učí samostatnosti a zodpovednosti.
Bolo by to pekné, ak by realita nebola odlišná. Obraz pohodového večera s rodinou nahrádza obraz unaveného dieťaťa, nad ktorým sa skláňa unavený rodič po celom dni v práci a núti dieťa k vypracovaniu úloh, nehovoriac o tom, že za vykonanie a správnosť úlohy preberá zodpovednosť miesto dieťaťa. K samostatnosti a zodpovednosti môžeme deti viesť mnohými inými spôsobmi.
Mýtus 3: Domáce úlohy sú spojivom medzi rodičmi a učiteľmi.
Ak je niekto podporujúci rodič, bude takým aj v prípade, že dieťa bude mať po škole voľný čas na hru a oddych. Ak podporujúcim rodičom nie je, prostredníctvom úloh sa jeho vzťah ku škole nezlepší a v prípade autoritatívneho rodiča bude dieťa vystavené omnoho vyššiemu stresu a tlaku.
Mýtus 4: Vďaka domácim úlohám si deti opakujú učivo.
Z analýz obsahu domácich úloh vyplýva, že väčšina učiteľov a učiteliek na domáce úlohy zadáva aktuálne preberané učivo, ktoré deti nemajú ešte ukotvené a preto často s úlohami doma zápasia. Väčší význam by malo zadávanie úloh zo zvládnutého a už nepreberaného učiva, aby si deti preberanú látku oživili. To sa však v praxi takmer vôbec nedeje.
Mýtus 5: V škole sa deti všetko nestihnú naučiť.
Opak je pravdou, avšak za predpokladu, že učiteľ či učiteľka je schopná podať učivo tak, aby deti zaujala, vtiahla do aktívnej polohy, prebudila ich záujem o tému a navodila pocit emocionálneho zážitku a radosti z učenia. Pozitívne príklady takýchto škôl existujú.
Je na čase svoj postoj k domácim úlohám prehodnotiť. Najmä ak jediný kto nám v tom bráni je náš vlastný tradičný, obmedzený a roky nemeniaci sa postoj.
Prvé lastovičky učiteľov a učiteliek, veriacich, že deti sú šikovné a hladné po poznaní a nepotrebujú žiadny nátlak, ale našu dôveru v ich vlastné tempo vývoja, už prileteli aj do našich slovenských škôl, aj keď vo väčšine prípadov len do tých súkromných. Snažia sa deti zaujať natoľko, aby sa všetko podstatné naučili v škole. Prácu na doma dostanú len vtedy, ak si ju sami vyžiadajú na základe vnútornej motivácie a radosti z učenia. Takýto prístup buduje u detí záujem o učenie, ktorý na druhom stupni pokračuje aj prípravou v domácom prostredí v súlade s ich individuálnymi cieľmi.
Na záver je potrebné zdôrazniť, že účelom nie je absolútne dehonestovať domácu prípravu žiaka ako neefektívnu a úplne na ňu zanevrieť. Cieľom je zmeniť paradigmu nazerania na domáce úlohy ako nevyhnutnú súčasť dochádzky do školy od prvého ročníka dieťaťa podľa ktorej dokonca hodnotíme ideálneho učiteľa a ktorá je chybná. Postupné vedenie detí k domácej príprave, nezaťažovanie detí a rodičov neprimeraným množstvom úloh od prvého ročníka nie je nič, na čo by sme nemohli a najmä nemali pristúpiť. Najmä ak výsledkom budú spokojné deti a povedzme si pravdu, aj spokojnejší rodičia.
[1] https://eric.ed.gov/?id=EJ995290&fbclid=IwAR0x4aaK8IC0DrKQUTJhDRVZfLBrjHqV7BCBydwdhZXS1FasAcQoAh2MJDk
[2] https://www.edutopia.org/article/whats-right-amount-homework?fbclid=IwAR1Po4QkEiastTpoxEXXnet0e409B6Y2FVBT7gRlxQoUyMdx59reMw2NsFk
