Známka je stupeň ocenenia prospechu a správania žiaka. Tento dlhodobo zaužívaný systém hodnotenia je prehľadný, jednoduchý a pre všetkých zrozumiteľný. Zároveň je tradíciou, ktorej sa nechceme zriecť. Vnímame ho ako nevyhnutnú súčasť školy a pre mnohých neexistuje dôvod, prečo by nemalo sprevádzať aj naše deti. Pozrime sa na argumenty, prečo známkovanie zachovať.
Argument 1: Známka poskytuje informáciu, ako študent ovláda vedomosti na stupnice od 1 do 5.
Faktom je, že známka poskytuje informáciu na akom stupni žiak aktuálne zvláda učivo, ale povedzme si pravdu, neposkytuje spätnú väzbu, o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Zo známok sa stali subjektívne mierky úspešnosti našich detí, ktoré hodnotia ich výkonnosť, ale o ich osobnosti a kvalitách nehovoria nič.
Protiargument: Známka hodnotí aktuálnu mieru zapamätania si vedomostí, resp. výkonnosť žiaka/čky, nie jeho/jej osobnosť a kvality, neposkytuje informáciu o silných a slabých stránkach jedinca, jeho limitoch či talente. Žiak/čka síce vie, že ovláda učivo „na dvojku“, ale často nevie, v čom konkrétne by sa mal/a zlepšiť. Okrem toho, známkovanie nie je objektívne, dvojka v jednej škole nemusí byť totožná s dvojkou v inej škole. Miera ovládania učiva môže byť aj pri rovnakej známke rozdielna.
Argument 2: Známky motivujú žiakov/čky k lepším výkonom a pozitívne vplývajú na chuť učiť sa.
Mnohým z nás známkovanie vyhovuje, najmä ak sme alebo sme boli jednotkári. A tak sa deti učia aby dostávali dobré známky a cieľom vzdelávania je dosiahnutie titulu. Nevnímame, že mnohí z nás a dokonca aj my sami, sme obete známkovania. „Spoznali“ sme svoju hodnotu prostredníctvom známky, ktorú nám pridelili učitelia v škole. Hnali sme sa za dobrými známkami, nie za vedomosťami. Známky boli mierkou našej hodnoty, pozície v triede, nálepkou a deliacou líniou dobrých od zlých žiakov. Niektorých z nás horšia známka možno na chvíľu motivovala a vynaložili sme úsilie na to, aby sme sa látku naučili, nie však kvôli tomu, aby sme to vedeli, ale kvôli lepšej známke. Väčšinu z nás však zlá známka demotivovala a zostali sme pasívni. Mnohí z nás so svojim pokriveným obrazom vidiac sami seba ako neúspešného, zápasia dodnes navzdory svojej zručnosti, nadaniu či kreativite. A naopak mnohí z nás sú napriek zlým známkam úspešní v živote, radi, že ukončili školu, do ktorej sa už nemusia vrátiť.
Protiargument: Známka má vplyv na sebavedomie a sebahodnotenie dieťaťa, svoj vzťah k sebe určuje cez hodnotenie zvonka. Pre mnohých je známka zmyslom a cieľom učenia, čím ubíja vnútornú motiváciu a túžbu dieťaťa po poznávaní. Študenti sa snažia o čo najlepšie hodnotenie, nie o čo najlepšie pochopenie vedomostí. Okrem toho známky komparujú žiakov a rozdeľujú triedu na tých dobrých a horších neberúc do úvahy talenty a rozdielny potenciál dieťaťa.
V mnohých prípadoch sú známky nástrojom na udržanie disciplíny, či spôsobom nátlaku učiteľa na žiaka. Bývajú zdrojom nielen negatívnej motivácie žiakov k učeniu ale aj zlých postojov k učiteľovi a škole. V konečnom dôsledku známky ovplyvňujú aj vzťah rodičov k deťom a jeho/jej úspechom. Sú často príčinou stresu, depresií detí, strachu z reakcie rodiča a v hraničných prípadoch i dôvodom stiahnutia si na život.
Napriek všetkým nevýhodám si mnoho škôl a rodičov nevie predstaviť vzdelávanie detí bez známok.
V tomto kontexte je vhodnejšou formou hodnotenia slovné. Kladné ohodnotenie posilňuje sebadôveru žiaka, záporné je prostriedkom, k odstráneniu chýb a nedostatkov. Neporovnáva, nenálepkuje, neničí záujem a motiváciu k učeniu. Pozitívne vplýva aj na formovanie vlastného hodnotenia, či sebahodnotenia, ktoré je istým prvkom sebavedomia. Nehodnotí len výkon, ale formuje i charakter a osobnosť dieťaťa. A to je najvyšším cieľom učiteľa, či učiteľky. Čo viac mu môže dať do života?
Bohužiaľ naša legislatíva pozná len dve formy hodnotenia - klasifikáciu, alebo kombinované hodnotenie ( klasifikáciu + slovné hodnotenie ). A tak mnohým školám na Slovensku, ktoré učia pre život a nie pre titul, nezostáva nič iné ako klasifikovať, vediac, že v dieťati potláčajú túžbu po vzdelaní. Toto rozhodnutie zhora nie je nielenže múdre, ale ani spravodlivé.
