Hráme plač, smiech, zúrivosť, lásku. To je názor spoločnosti. Teda, aby som bola spravodlivá- vačšiny ľudí.
Ak som v nejakej spoločnosti po prvýkrát, a rozprávam nejakú vtipnú príhodu, vačšina ľudí sediacich pri stole mávne rukami - veď herečka.
Herci sú vraj bohémi, ktorí radi podľahnú drogám a neviazanému sexu. Áno, aj dnes si asi doprajem šálku bylinkového čaju. Bohvie čo v ňom mám.
Ja neviem či som jediná, ale nemám vo zvyku sa niekomu vysmievať za jeho povolanie alebo ho nebodaj urážať. Povolanie ako povolanie. Samozrejme, iné veci si dovolí vrátnik a iné manžér či lekár. No všetci musia ráno vstať a ísť do práce. Stretávam sa s posmechom na hercov, či umelcov vobec, dosť často. V našej krajine, v ktorej si premiér stavia bazén za 1,6 milióna eur z peňazí daňových poplatníkov, je herec odpadom spoločnosti, jeho práca je nekresťanská, nemorálna, neetická....
No, ak chcete niekam vypadnúť a užiť si trochu kultúry, zájdete do divadla. Máte sako, slušné oblečenie, cez prestávku do seba na lačný žalúdok hodíte dve deci bieleho a máte zážitok. O dva, tri dni na to zabudnete a herci sú zase tí, ktorým nie je nič svaté. Lebo tak to proste je.
Režisérka najnovšieho slovenského filmu v rozhovore pre denník SME povedala, že je v divadle nervózna a zdeprimovaná z toho, že po predstavení vidí Júliu alebo Rómea posedávať a pofajčievať v krčme. Chápem. Na jednej strane. Na druhej nie. Júlia aj Rómeo sa na svojej postave namakali, a to, že ich potom vidíte fajčiť v krčme len znamená, že aj napriek tomu, že sú to obyčajní ľudia vás dokázali pred dvadsiatimi minútami rozplakať. Nie je snáď v tom krása divadla? Vo filme po zakričaní STOP, si herec osuší čelo, napije sa kofoly a zahryzne sa do čokoládovej tyčinky. V čom je to lepšie? V tom, že vo filme ho nevmínate ako obyčajného človeka, lebo ho nevidíte ako si cez prestávku pobafká.
Aj herci, rovnako lekári, vrátnici či manažéri, sú obyčajní ľudia. Skúst(m)e ich tak brať.
Inak, raz mi jeden vynikajúci pán režisér povedal : ,,Dobré divadlo sa začína príjemným vrátnikom." Majte krásne letné dni. A chodťe do divadla na Bratislavský hrad. Verte, že tí ľudia, ktorí budú pre vás dve a pol hodiny niekým úplne iným, to robia pre vás.
