Skúsme sa teraz bližšie pozrieť na úlohu „Eviných dcér" v dejinách náboženstva. Tá bola úzko spojená s jej hospodárskym a sociálnym postavením v spoločnosti. Podľa môjho názoru je pre mnohé konzervatívne národy 21.storočia priam zahanbujúce, že už v predhistorických loveckých a zberačských kultúrach bola „ochrankyňa krbu" braná vážne. Svojou zberačskou činnosťou dokonca prispievala aj k obžive rodiny. Už tu sa podlamujú myšlienky zástancov modernej doby ako jedinej ktorá praje postaveniu žien. No čo iné vierovyznania? Tam to už, bohužiaľ, také „pozitívne" nie je.
V takom Mongolsku, Mjanmarsku, či Thajsku, v ktorom až 94% obyvateľov tvoria prívrženci budhizmu, sa žena mohla cítiť o čosi dôstojnejšie ako jej „sestra" v moslimskom svete. Tam bola pomerne vysoko cenená, no to nie vôli nej samotnej, ale predovšetkým kvôli tomu, že podľa tradície pripravovala mužovi cestu do neba. Ako? Predsa rodením synov. Synov...Aj keď Budha vyhlásil, že žena je dráždivá, lakomá a žiarlivá, nemal k nej vyslovene odmietavý postoj. Dokonca po dlhom prehováraní povolil mníšky v ráde, no stanovil osem ťažkých podmienok pre prijatie, tzv. osem prikázaní pre mníšky. Ak chcela žena v budhizme obetovať zvyšok svojho života chudobe, meditácii a neustálemu premáhaniu sa, musela spĺňať skutočne ponižujúce pravidlá, ako napr. zákaz oslovovania mnícha menom, nesmela ho uraziť, či ponížiť, vinu musela odčiniť zvlášť pred mníchmi a zvlášť pred mníškami, či obdobie dažďov nemohla tráviť v kraji, kde sa nenachádzajú mnísi. Večer nesmela vychádzať von bez toho, aby mníchovi neudala cieľ svojej cesty. Nuž, po tomto zistení nie som celom presvedčená o tom, že budhizmus neprial len príslušníkom mužského pohlavia, aj keď v porovnaní s inými kultúrami je tam predsa len o čosi viac práv ich polovičky.
Presuňme sa teraz z prostredia hlbokej meditácie a pokoja na večne „ostreľovaný" Blízky východ. Keďže až 78% obyvateľov Izraela tvoria Židia a o tých sa v súvislosti so vzťahom k ženám veľa nehovorí, zaujalo ma to. No po nejakom čase čítania a hľadania informácií musím opäť skonštatovať, že judaizmus sa v pravidle „žena musí byť podriadená mužovi" veľmi neodlišuje od ostatných náboženstiev. Narozdiel od moslimov ma však upútalo, že aj napriek tomuto „osvedčenému" zákonu u nich žena manžela nesmie byť zotročovaná. Jej poslanie spočíva predovšetkým v úlohe matky a vychovávateľky rodiny. A vezmeme do úvahy, že v judaizme táto činnosť nie je pokladaná za čosi menej ako mužské štúdium tóry, pokojne môžeme považovať postavenie Židoviek v ich kultúrnom prostredí za jedno z najprijateľnejších, aké kedy spoločnosť svojim „členkám" v histórii poskytla. Dokonca si dovolím tvrdiť, že už samotný Šalamún ospevoval vo svojej Piesni piesní krásu, pôvab a erotickú vábivosť ženy.
Zostáva nám ešte jedna inštitúcia, ktorá snáď najhlbšie ovplyvnila postavenie nielen európskych žien v súčasnosti - cirkev. Po stáročia trvajúcich tradícií ich podhodnocovania, častokrát i vykonštruovaných procesov s čarodejnicami (v ktorých podľa odhadov až 100 000 skončilo upálených na hranici), sa ich postavenie zmenilo až v 19.-20. Storočí. Práve feministická teológia predstavuje jednu z najhlbších kultúrnych revolúcií v modernom kresťanstve.
Žena. To nežné a krehké stvorenie, Dané Adamovi, aby ho miloval. Aby ho chránil. No ako sme zistili z rôznych kultúr a vierovyznaní, nebolo a nie je tomu všade tak. Úloha Eviných dcér však v dnešných dňoch už nespočíva len v rodení a výchove potomstva, ale aj v prispievaní rovnocenným dielom k prospievajúcej spoločnosti. Čo bolo, nemožno vrátiť späť. Z minulosti sa môžeme jedine poučiť. No týmto zároveň apelujem na Adamov dneška: Istá Prvá nezapríčinená príčina, nazývaná aj Boh, vám zverila dar - kosť z vašich kostí a mäso z vášho mäsa. Aké postavenie im prenecháte v modernej spoločnosti 21.storočia?
