Je priam neuveriteľné, do akej miery môže výchova ovplyvniť budúcnosť dieťaťa. A zďaleka tu nejde len o to, či to bude "slušák" alebo "bitkár". Som presvedčená, že ide o mnohonásobne viac. A môžem to aj dokázať v nasledujúcich riadkoch. Ale najprv si položte otázku: Ak raz budem mať dieťa (ach jaj, to vravím, akoby to bol nejaký majetok), resp. ak ho už "mám", chcem z neho vybudovať deň po dni samostastnú, v budúcnosti intelektuálne a sociálne úspešnú osobnosť, alebo mi je to vlastne "jedno"?...Lebo ak vám na tom nezáleží, nemá zmysel čítať ďalšie riadky. Strata času. Televízia nepočká.
Myslím, že nemusím nejak zvlášť opisovať správanie zanedbávajúcich rodičov. Takých totiž nájdete neúrekom. Ak si poviete, že sa jedná len o tyranov, alkoholikov, sociálne slabších občanov, prípadne Rómov (samozrejme, myslím len tých, ktorí nemajú problém nechať dieťa behať bosé, nahé a špinavé po ulici), mýlite sa. Takými sa ľahko môžu stať aj solventnejšie páry, ktoré sa častejšie zaoberajú rôznymi inými aktivitami, než vlastnými deťmi. Výsledok? Impulzívnosť, náladovať, problém s kontrolou agresie a sústredením, absencia dlhodobých cieľov...zdá sa vám to málo?!
Ale pozor, ani zhovievavý rodič nie je to najlepšie, čo si môže budúca generácia priať. Pochopiteľne, deti by takýto typ rodiča potešil zrejme najviac, lebo kladie málo požiadaviek, a aj keď sa čírou náhodou stane, že dieťaťa danú úlohu nesplní, nič sa mu nestane. Ved maminka s ocinkom ho stále majú rovnako radi. Niekedy asi až viac, ako by mali...Trest? Neprichádza do úvahy. Nuž, keď už takíto maminini maznáčkovia v budúcnosti nebudú schopní kontrolovať vlastné impulzy, o sociálnej zodpovednoti ani poňatia a samostatnosť sa pre nich stane neznámy pojem, tak budú aspoň prekypovať lepšou náladou ako deti vychovávané inými typmi rodičov. Nálada. Prchavá záležitosť...
Takže najlepšie je byť na deti prísny? Ťažko povedať. Nie aj áno. Ale pozor- drvivá väčšina, resp. "stará škola" žije v domnení, že prísnosť a prejavy lásky sa navzájom vylučujú. A práve to je častý kameň úrazu. Autoritárska výchova. Kontrola. Poslušnosť. Disciplína. Poriadok. Tradície. Známky. Čo povie rodič, to je sväté. Vyslovene autoritárske matky sa nikdy nebudú starať o prejavy lásky k dcére. Dôležitejšie je, aby bolo upratané, navarené...Výsledok? Chlapci - tendencia stať sa agresívnejšími. Dievčatá - závislosť na autoritách....tak už vidíte, koľko sa toho dá za tých 18 rokov pokaziť? Až mám pocit, že všetci budúci rodičia by mali povinne absolvovať školenia o tejto skrytej sile výchových typov.
No predsa len je tu cesta, akou dieťaťu nielenže neublížite, ale práve naopak - pravdepodobne sa z neho stane inteletuálne i sociálne úspešná osobnosť smerujúca k nezávislosti, sebapresadzovaniu, priateľstvám s vrstovníkmi či dokonca k schopnosti silnej výkonovej motivácie. A stačí tak málo. Vyžadovať od ratolesti to, čo vo svojom veku dokáže. Kontrolovať. A nielen kontrolovať, ale aj milovať. A nielen milovať, ale dávať to aj najavo. Byť náročný. A nielen byť náročný, ale aj starostlivý. A nielen starostlivý, ale aj schopný pochváliť, či potrestať. Obojsmerná komunikácia. Zdôvodnenia trestov. Poskytnutie priestoru pre vyjadrenie názorov. To všetko totiž tvorí nepochybne základný stavebný kameň autoritatívneho štýlu výchovy.
Tak čo, ešte stále si myslíte, že na tom, ako dennodenne pristupujete k tomuto daru nebies (je to dar, aj keď viac štve ako robí radosť), nezáleží? Názor si vytvorte sami. Možno nie. A možno áno. Ale ak nezáleží na tom, aké predpoklady poskytneme svojim ratolestiam do budúcnosti, ako môžeme tvrdiť, že nám záleží na nich samých?!
